Stanovačka pri cintorine

Počas minulého leta sme s kamošom a s kamoškou stanovali pri lese neďaleko našej chaty. Po jednej alebo dvoch opekačkach sme odišli späť do stanu. Oheň sme neuhasili, ale nechali sme ho nech dohori. Môj kamoš už spal a kamoška čítala knihu, no ja som zaspať nemohol. Celý čas som sa pozeral na tiene nášho stanu. Z rybníka bolo počuť sem-tam čľupnutie rýb ale to iba asi 3x. Zrazu som však začul, akoby za mojou hlavou niečo prešlo. Rýchlo som sa otočil, no nebol som si istý, čo to je,myslel a dúfal som, že ak zviera, tak sa k ohňu neodváži priblížiť. Kamoška sa tiež bala. Už som konečne zaspával, keď som si uvedomil, že na stenách stanu sa zjavovalo tieňov čo raz viac. Ale teraz som si bol istý, že to boli ľudia ! Tiene sa pohybovali čoraz rýchlejšie, to množstvo ľudí pripomínalo, ako keby sme neboli v lese, ale v ne akom meste. Hneď na to som sa pozrel von zo stanu a kamošaka zostala v stne lebo sa stále bala, no nikto tam nebol. Chvíľku som sa tam prechádzal, potom so vošiel naspäť dnu a zaspal som, tak isto ako kamoška. Na druhý deň, keď som to vyrozprával svojej mame a svojmu otcovi, povedali mi, že kúsok od našej chaty leží malý židovský rodinný cintorín. A ja som nevedel že tam bol

PS: toto je naozaj skús si to predstaviť že by si bol blízko cintorína stanoval...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu