- Tak čo tu robím?
- Drogy! Prestaneš s tým? Svinstvo! Naše deti, rodina. To musí byť pre teba prvoradé. Nie dávky.
- Veď aj ty si bral...
- ….pssst... Zajtra ťa prepustia.
Usmial sa.
Zajtra ma neprepustili! Z nemocnici ma odviezli do liečebne. Ubezpečovala som ich, že som v poriadku. Navštevovala ma tam iba svokra, ktorá sa ku mne správala inak ako keď som tam bola. Bola chladná, nepriateľská, odporná...nechcela so sebou priviezť deti. Že vraj načo? Aby ma tu takto videli? A kde ma mali vidieť, keď som nemohla ani vyjsť na 5 minút von!
- Krava sprostá! Christian nech príde.
- Kebyže toľko nechlasceš, tak by ste mohli byť s Christianom doma!
- On nechlastal? On viac ako ja! A bol v liečebni? Nie!
- Lebo sa spamätal. Ty nie. Ty nie si normálna. Máš deti. Rodinu! Nič ťa nezaujíma, kde sú tvoje priateľky? Už nie ste spolu celé dni?
- VYPADNI! Keď neuvidím môjho muža, s mojimi deťmi...nikoho iného NECHCEM, NECHCEM vidieť!
- Ich vidieť ani nebudeš. Nie len že si závislá, ale si aj šibnutá!
Odkedy som sa stala bohatou nikto so mnou takto nejednal. Nikto by si to nedovolil. Len ona! Matka môjho muža, ktorá bola Slováčka, ale Slovákov neznášala. Zistila som, že neznáša aj mňa!
Nenechala som sa už ponižovať ako od mojich súrodencov skočila som po nej...a vďaka tomu som ostala na liečení o čosi dlhšie.
- Chcela odo mňa, aby som jej sem pašovala drogy. No určite dosť je na tom zle teraz! Koľko by tu bola po tom?
- Ty krava! Nechcela! Buď ticho.
- Kedy sa chceš vrátiť k rodine? V takomto stave? Chceš aby ťa tvoje deti takto videli?
- Chcem ísť domov. Nechcem drogy. Chcem domov.
Tak sa aj stalo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár