Nikdy by ste neverili, že som to ja. Že by práve mňa mohol niekto stretnúť v takom stave v akom som sa nachádzala posledných 6rokov a veruže nebolo to ľahké!
Moji rodičia neboli. Žiadny! Vyrastala som s mojou tetou, ktorá sa starala okrem mňa aj o vlastné TRI deti. Ale čo vám budem hovoriť... v tej dobe to bolo normálne. Niežeby sa o mňa trebalo veľa starať. To nie. Podľa môjho názoru som im nijak nezavadzala. Nikdy neprekážala! Nemala som ich rada! Tetu áno. Tá bola tá najúžasnejšia žena. Vždy som chcela byť ako ona. Tak pekná a tak silná. Odhodlaná. Do všetkého sa pustila bez predsudkov. Vždy všetko brala pozitívne a vždy sa jej každý okamih v živote vydaril.
Ako to u dobrých ľuďoch býva...neskončia dobre. Ani moja teta sa nedožila. Mohla žiť milióny rokov, viedla dobrý život bez stresu, každý deň prežívala radostne a obetavo.
Raz prechádzala cez cestu a nie auto ju nezrazilo. Zastrelili ju. Samozrejme, že ona bola práve v nesprávnom čase na nesprávnom mieste (ako to u dobrých ľudí chodí). Verdikt nad ňou bol jasný: ,,Je s ňou koniec. Určite pôjde do neba.“ Lekár pozeral smutne do zeme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár