Láska, Úspech, Víťazstvo, Choroba, Šťastie, Nešťastie, Nenávisť, Sila, Zdravie, Neúspech, Prehra. Zoradili sa na štartovnej čiare. V poslednej chvíli som sa zaradila aj ja. Vysmiali ma do tváre. Bola som odhodlaná zabehnúť svoj životný závod. Osud stlačil spúšť -výstrel preťal vzduch a ja som sa rozbehla. Držala som sa v strede skupiny. Bola som celkom rýchla. Cítila som sladkú bolesť v nohách, ktorá ma poháňala dopredu. Predbehla som Lásku a zacítila som ju všade navôkol.( Narodila som sa. Moji rodičia, moja rodina ešte ma ani nepoznali a už ma milovali). Čoskoro som dobehla Úspech. Usmial sa na mňa a prenechal mi svoje miesto. (Povedala som svoje prvé slovo. Spravila som svoj prvý krok. Začala som robiť vlastné rozhodnutia. Našla som si priateľov a oni našli mňa. Kúsok talentu mi padol do lona a začala som spolu s mojím tímom víťaziť.) Víťazstvo sa trochu urazilo, keď som ho predbiehala, ale vedelo, že ešte nie je koniec závodu. Zrazu okolo mňa prebehla Choroba a ja som ju nedokázala predbehnúť. Bola prirýchla, predbehla už aj Šťastie, na ktoré som našťastie stačila. (Narodil sa môj brat. Nebol ťažko chorý ako iné deti, ale tiež to nemal jednoduché. Nikdy nemohol ochutnať tie sladké torty či obyčajný chlieb. No mal šťastie na rodinu, ktorá ho vždy podporovala. Nikdy nemal pocit, že je niečo menej než ostatní. Naopak pre mňa bude vždy tým najlepším priateľom.) Napriek mojím rýchlym nohám ma dobehla Nenávisť. Neviem prečo som ju nechala, aby ma predbehla , ale akosi mi dochádzali sily. (Mala som pocit, že som na svete tak krátko a musela som spoznať jeden z tých nepríjemných pocitov. Ako je vôbec možné, že som k niekomu dokázala cítiť taký odpor. Tá osoba sa objavila v mojej živote rovnako rýchlo ako ho dokázala zničiť. No ďakujem jej, že ma naučila byť silnejšou osobou.) Keď som obchádzala Silu zmorená ľahla na zem. V jej pohľade bolo viac než v slovách, ktoré mi povedala: Slabý človek prežíva, silný človek žije aj za druhých. Jej slová ma nakopli a niekde v hĺbke som našla zbytky síl. Už som bola blízko. Dýchala som Zdraviu na chrbát. Delili nás milimetre. Pridala som a už delili metre Zdravie odo mňa. (Musela som ďakovať vyššej sile alebo komu za to, že naša rodina prežívala pomerne v zdraví. Klopala som do dreva.) Neviem kam všetci zmizli, ale predo mnou boli už len dvaja. Povedala som si, že po tom všetkom ich vyhrať nenechám. Bola som tak blízko k tomu, aby som prekročila cieľovú čiaru ako prvá. No niečo sa pokazilo. Mala som pocit, že Nešťastie už vypadlo, ale aj tak sa mu podarilo hodiť mi pod nohy konár. Spadla som a už sa nepostavila. Vyhrala Prehra. Aké ironické nie? Predbehli ma všetci. A ja som neuspela. Prehrala som svoj životný závod. Neskôr, keď boli rozdané ceny, dokonca aj ceny útechy, Osud sa na mňa obrátil so slovami: Vidíme sa na ďalšom závode. Nechápala som to. Veď toto bol ten najdôležitejší beh môjho života. On sa nad tým len pousmial a dodal: Nie tých závodov máš pred sebou ešte mnoho, toto bol len prvý z nich. Ešte budeš mať veľa príležitostí zvíťaziť.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
napadla mi k tomu myslienka - mozno budes suhlasit, mozno nie - ze skutocnou vyhrou je naucit sa vstat, po tom, co spadnes. ked clovek bezi vpred, vzdy sa najde nieco, o co sa potkne. lenze taky clovek sa k cielu stale blizi. ten, co stoji sice nespadne, ale ani sa nikam neposunie.