Nebo sa zahalilo do sivého závoja.
Prvá kvapka.
Zatváram okno. Druhá kvapka.
Začína pršať.
Kvapky stekajú po okennom ráme a sledujem ako miznú.
Kvapky, ktoré padajú z neba, akoby stekali aj z mojej duše.
Cítim úľavu.
Všade vládne ticho.
Ticho, ktoré píli uši.
V tom cítim ako mi z oka padá slza.
Neplačem preto, lebo som smutná.
Neplačem preto, lebo môj život nabral rýchly spád a rúti sa do záhuby ako húsenková dráha.
Plačem preto, lebo prší.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár