10 cieľov, ktoré chcem dosiahnuť do #november2021

Predovšetkým mi prepáčte nevyskloňovanú časť názvu blogu v hashtagu a tiež to, že som narušila koncept výzvy a zmenila rok – nechcem sa zapojiť výzvy, len chcem napísať osobný blog na základe reflexie, ku ktorej ma podnietila výzva. Vopred sa ospravedlňujem, bude to zrejme dosť dlhý, podrobný blog.


Mám teraz nie práve najlepšie obdobie a horšie to spracúvam, dlho mi trvá, kým sa odhodlám reálne vykonať zmenu, aby som sa mala lepšie. Tento rok bol pre mňa ťažký. Okrem toho, že do práce nechodím s radosťou a pracujem tam za nie ideálnych podmienok, to bol pre mňa tiež emočne vypätý rok v oblasti medziľudských vzťahov, niečo som zrejme naozaj pokašlala. Ak to čírou náhodou čítaš a máš dojem, že sa ťa to týka, prepáč. Naozaj.

Celé toto obdobie ma ale prinútilo k viacerým rozhodnutiam a cieľom, ktoré som si stanovila a verím tomu, že ak ich dosiahnem, tak v #november2022 sa budem mať podstatne lepšie ako teraz.

1. Zmeniť zamestnanie. V súčastnosti, ako som naznačila, pracujem za nie najlepších podmienok. V skratke, pracujem už rok a 1 mesiac v mikrofirme, kde som jediný zamestnanec, na čiastočný úväzok. Nemalo to tak byť. Na pracovnom pohovore sme sa s (vtedy) budúcim šéfom dohodli, že na 9 mesiacov som ochotná pristúpiť na čiastočný pracovný úväzok kvôli národnému projektu, cez ktorý ma chcel zamestnať a vďaka ktorému by mal nemalú úľavu čo sa týka nákladov na mňa. Následne sme mali prejsť na plný úväzok a dohodnutú mzdu. 9 mesiacov ale prešlo a naďalej pracujem za tých istých podmienok, navyše sa medzičasom vyostrujú aj vzťahy medzi mnou a šéfom. Napríklad mi vyčítal môj pravopis. Ak o ňom náhodou pochybujete, prečítajte si tento blog ešte raz a hľadajte chyby. Občas sa nejaká určite vyskytne, ale nie je ich toľko, aby som za to bola kritizovaná.

Rozhodnutie už padlo. Ešte sa k tomu odhodlávam, ale momentálne mám pracovnú zmluvu na dobu určitú do konca roka a dlhšie tam robiť nemienim.

2. Ísť na VŠ. Ako je o mne známe a vôbec sa tým netajím, po strednej škole som nešla na výšku, ale namiesto toho som už krátko na to robila na úrade práce. Vždy som bola dobrý študent, s minimálnou vyvinutou námahou som prechádzala ročníkmi vyznamenaná. Pre okolie bolo veľkým prekvapením, že som vtedy nešla na VŠ. Mama mi to doteraz vyčíta a jednak si myslí, že za to môže môj priateľ, ale navyše aj tvrdí, že keď som nešla študovať vtedy, tak už nepôjdem.

Mala som na to viacero dôvodov. Finančné, rodinné, osobné... Bavilo ma všetko, nevedela som čo ísť študovať. Nechcela som ísť kvôli priateľovi mimo BB. U rodičov bola situácia vyostrená, nikdy som s nimi nemala dobrý vzťah. Finančne som si však bývanie v BB dovoliť nemohla, internát by som ako bystričanka nedostala a rodičia majú síce priemerný príjem, ale mám viacerých súrodencov a keby ma sponzorovali, bolo by to na úkor nich a tá predstava sa mi nepáčila.

Teraz je ale ten správny čas. Tak trocha som vyzrela v tom zmysle, že už viem, čo chcem študovať. Jazyky. Situácia sa zlepšila, bývam spolu s priateľom v jeho byte, vďaka čomu sú náklady na nájom podstatne nižšie a zvládnuteľné aj s nízkym príjmom. Odkedy s rodičmi nebývam, aj vzťah s nimi sa výrazne zlepšil.

Ešte sa rozhodujem nad kombináciou jazykov. Taliančinou som si istá, ale ešte neviem, či si k tomu dať angličtinu, ktorú viem relatívne dobre, ale nemám k nej vzťah a navyše angličtinu vedia všetci, alebo španielčinu, ktorá mi je podstatne bližšia, ale až tak dobre ju neviem a je to teda pre mňa tá zložitejšia cesta. Túto dilemu musím vyriešiť najneskôr do konca marca, pretože dovtedy je deadline na podávanie prihlášok.

3. Zlepšiť sa v jazykoch. Súvisí to aj s mojim budúcim odborom štúdia, ale predsa len, VŠ nie je jazyková škola. Do roka 2021 by som chcela pridať minimálne 2 ďalšie jazyky na komunikatívnej úrovni.

4. Cestovať. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že necestujem často. Tiež vedia, že cestovanie pre mňa neznamená škrtanie zoznamu miest, kde všade som už bola a čo všetko som už videla. Cestovanie pre mňa skôr znamená spoznávanie a hľadanie miest, kam sa kedykoľvek opäť rada vrátim, pretože vo mne niečo zanechali. Mám taký drobný cieľ, Taliansko je pre mňa veľmi blízke a až tento rok som si splnila sen a išla tam prvýkrát. Tým drobným cieľom je snažiť sa spoznať Taliansko celé, prejsť všetky jeho kraje, spoznať ľudí. Ale mojim hlavným cieľom je obľúbiť si aj ostatné krajiny, nefixovať sa len na Taliansko a otvoriť si viac obzory.

5. Vážiť si ľudí, ktorých mám rada. Obdarovávať ich len tak, v bežný deň, bez zámienok – či sú to narodeniny, blížiace sa Vianoce... Darovať knihu či čokoládu, spraviť pre nich niečo. Vyhradiť si pre nich čas. Nešetriť úprimnými komplimentami.

Nedávno som si pri rozhovore s kamarátom uvedomila, že nie som milá. Pôsobím tak, na cudzích ľudí, pretože mi na nich nezáleží. Keď mi je ale niekto blízky, tak som k nemu podstatne otvorenejšia a to znamená, že sa nebránim výmene názorov a bohužiaľ, veľmi často považujem práve svoj názor za ten správnejší. Na ľudí sa fixujem a keď sa začnem cítiť „odstrčená na vedľajšiu koľaj“, žiarlim. Priateľské doberanie sa navzájom často beriem osobne a urazím sa.

6. Naučiť sa povedať „prepáč“. Tak trocha som sa o to pokúsila už v úvode tohto blogu, vysloviť to je však pre mňa podstatne ťažšie než napísať to. Najťažšie na tom je priznať si chybu, vedieť sa na všetko pozrieť aj z uhla pohľadu druhej osoby, snažiť sa pochopiť jeho stanovisko. Čaká ma ešte dlhý proces, kým sa to naozaj naučím.

7. Naučiť sa povedať áno. Naučiť sa povedať nie. Videli ste film Yesman? Ak nie, pozrite si ho. Je to hlúpa americká komédia, ale myšlienku má fajn. Postava žije svojim životom s odmietavým prístupom, všetkým sa vyhýba. Hľadá si výhovorky, aby sa vyhol... všetkému. Teraz prichádza tá hlúpa časť – napriek vytetovanému „nie“ na čele sa akýmsi zázrakom predsa len dostane na motivačný seminár, kde mu je povedané, aby na VŠETKO odpovedal áno. Napriek neochote sa o to predsa len pokúsi a zrazu sa mu dejú veci, v ktoré by predtým ani nedúfal. A potom príde zvrat deja a zistí, že nie je možné vždy na všetko odpovedať áno.

Ja chcem týmto cieľom ale dosiahnuť to, aby som robila to, čo sama chcem. Nie kvôli tomu, že niečo musím, lebo sa to odo mňa očakáva. Nebáť sa povedať svoj názor, jasne a zreteľne.

8. Nebáť sa samoty a neokrádať sa kvôli tomu o príležitosti. Vždy som bola človek, ktorý mal len máličko priateľov. Vždy som bola človek, ktorý často aj niečo chcel, napríklad niekam ísť, ale nespravil tak, lebo nemal s kým. Stále sa musím premáhať, ak niečo musím spraviť sama, ale pracujem na tom. Občas idem sama na výlet, inokedy sa najesť von alebo idem do kina, na prednášku a podobne. Rada by som sa časom úplne prestala vyhýbať samote a stala sa nezávislou od ostatných.

9. Začať cvičiť a zdravšie sa stravovať. Ešte neviem, či chcem chodiť do plavárne alebo do posilňovne, ale o to nejde. Môj problém je vytrvalosť – už mnohokrát som začínala aspoň s domácim cvičením a rôznymi výzvami, ale zakaždým, keď príde jeden nepríjemný týždeň v mesiaci, všetka vytrvalosť a odhodlanie sú preč a som opäť tam, kde som bola. Ale tentokrát by som naozaj chcela začať a už neprestať.

Na zdravšej strave už tak trocha pracujem. Namiesto fastfoodov si dám radšej normálnu stravu, moje obľúbené jedlo je grécky šalát, obmedzila som sladkosti aj pečivo a úplne vylúčila energeťáky.

10. Zaviesť do svojho každodenného života drobné návyky. Vytvoriť si rozvrh hodín a dodržiavať ho. Ráno vstávať o hodinu skôr a mať čas pre seba. Začať deň rozcvičkou, sprchou a raňajkami. Každý deň sa venovať 20 minút učeniu sa. Zaviesť si zošit a značiť si tam myšlienku dňa, zapísať si, čo ma v daný deň potešilo a podobne.


Niektoré body bude ťažšie dodržať, iné ľahšie, s niektorými som už začala. V každom prípade je v mojom živote nevyhnutná zmena, pretože takto to už ďalej nejde. Ako vravievame my, Taliani: „Non ne posso piú.“ Týmito malými krôčikmi sa snáď moja situácia posunie k lepšiemu a takto o 4 roky, v novembri 2021, sa budem trápiť s písaním bakalárky, obklopená ľuďmi, ktorí ma budú podporovať a celkove budem spokojná so svojím životom. 

 Blog

8 1 0 0 2

Komentuj

12 komentov k blogu