Pery jemne namočíš do pohára. Silná ale lahodná chuť tepla preteká vnútrom.
Chladné ruky, kontrast na horúcom pohári. Cítim jemné brnenie.
Von je už skoro tma ale stále vidím tmavé obrysy domov.
Nič sa tam nemení, skoro všetko zostáva rovnaké.
Len lampy akosi chabejšie svietia. Akosi blikajú...
Vzpierajú sa náporu vetra čo odkiaľsi priletel. Len tak, zrazu.
Pozdvihol mi vlasy. Pozorujem to, pričom v rukách držím svoje varené víno.
A ten vietor priniesol prvé dažďové kvapky. Maličké, úplne nepatrné. Lenže časom sa zväčšujú. Ich krehkosť naberá na intenzite a ja nemám dáždnik. Nemám ho nikdy keď prší.
Zatiahnutá čierna obloha ticho šepce že to asi nie je najlepší nápad.
Ale ja nechcem! Nechcem sa odtiaľto pohnúť.
Milujem keď obloha plače a moje malé kučery moknú v jej slzách.
A červený rúž sa rozteká až k prsiam.
Lebo dážď skrýva a odhaľuje. Odhalí tvár a skýva slzy, pretože v daždi každý plače.
Štípu ma oči. Kajal z hrubej čiernej linky sa dostal dovnútra.
Na chvíľu ich zavriem a možno to prejde.
Pričom stále pijem varené víno.
Ľudia pod čiernymi dáždnikmi ma pozorujú. Skrývajú svoje tváre ale ja to vidím. Lebo moje biele šaty sú na nitku premoknuté.
Aj čierna vrana ma pozoruje z neďalekého úkrytu.
Pomaly sa vraciam. Dopila som posledný dúšok vareného vína v ktorom plávali klinčeky.
Aj ruže zvädli a zostali na zemi nehybne ležať a chradnúť.
Búrka utíchla, zmizla tak rýchlo ako rýchlo sa objavila.
Niet po nej ani stopy.
Moje biele ľanové šaty sú celkom suché a moje malé kučery sú opäť tam, ako vždy.
Jediným dôkazom je prázdny pohár vareného vína...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lucia199513
20. 9.sept. 2010 17:01
pekné... a táto veta sa mi najviac páčila : Lebo dážď skrýva a odhaľuje. Odhalí tvár a skýva slzy, pretože v daždi každý plače
Napíš svoj komentár