Je trištvrte na jedenásť. Sedím tu a z písmenok skladám slová a zo slov vety a posielam ich o niekoľko kilometrov ďalej tlačidlom Enter. Nicoll bliká modrým svetielkom pod lištou a ja píšem.
Maska sa zlomila. Som aká som. Chvíľu bláznivá, chvíľu vážna. Chvíľu sa smejem a chvíľu plačem. Chvíľu som dieťa a chvíľu žena. Myslím že je to správne. Moja prirodzenosť.
V tomto sa skrýva!
V mojom smiechu. V mojich slzách. V mojom uprenom pohľade. V mojich očiach a na mojich perách.
A našiel si ju. Niekde tam.
Keď sa budím. Keď zaspávam. Keď...
Objavil si, čo sa nikomu objavovať nepodarilo. Aj toto je prirodzenosť. Ide to zo mňa prirodzene. Pri tebe som Prirodzená!
Keď sa mi chce plakať, rozplačem sa. Keď chcem skákať, skáčem. Keď mám chuť rozprávať sa, tak sa k tebe túlim a hovorím. Keď sa mi chce smiať, smejem sa.
MILUJEM ŤA! Milujem, keď ráno hovoríš "lásočka, vstávaj". Milujem, keď ma silno stisneš. Milujem, keď ti môžem v autobuse spať na ramene. Milujem, keď si ráno ku mne sadneš a ja predstieram že spím, aby si ma mohol budiť. Milujem, keď povieš že som tvoja malá ... veď vieš čo. Milujem, keď poviem "bošu". Milujem, keď poviem somarinu a ty ma chytíš a povieš že som zlatá. Milujem ťah tvojej ruky keď nalievaš čaj. Milujem na tebe všetko. Milujem keď povieš že ma miluješ. Milujem teba a nikdy ťa nechcem stratiť!!!
Lebo si všetko. Lebo úprimne môžem povedať že som takto nemilovala nikoho.
L"amour est. A nezmenia to ľudia čo hovoria že si sa zmenil a nepoznajú. Ľudia ktorí nevedia na kom si nechal oči (teda vedia). A ľudia týmto podobní.
Nezmení to nič. Lebo ťa MILUJEM!
Co sa tyka vyznani, precital som ich mnoho, kazde je uprimne, kazde je krasne, ale toto tak vynika a tak stahuje do toho vidiet tvojim pohladom ze som bol pri citani do neho tusim zalubeny aj ja sam Milujem ked ludia trosku vypnu hlavu a napisu nieco dusou
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.