Nezodpovedná! Alebo ako nikdy nechcem byť takouto matkou.

Zase fajčím na balkóne. Vzduch je ťažký. Von je dusno a už dosť neskoro, no stále vidím po ulici pobehovať deti. Zhora ich nevidím až tak zreteľne ale tuším o koho ide.
Vždy sa takto túlajú po vonku. Dve blonďavé dievčatká. Dcéry mojej susedy.

Typický problémový prípad. Permanentne každú jednu noc tam hore tá sfetovaná sviňa vreští s iným feťákom alebo ožranom.
Pod balkónom sa stihla nazbierať už riadna kopa fliaš od "čuča", okeny, alpy aj od benzínu...

A ja si tu sedím pri PC a zase zhora počujem ten vresk. Prv sa hádajú, bijú, potom sa milujú. Ona rozbíja fľaše o steny a deti jej plačú. Jedna môže mať asi 7 a durhá menšia možno 4 roky. Obe dve sú veľmi zlaté. Slušné. Ale keď sa im pozriete hlbšie do očí je v nich bolesť a strach.
Nasťahovali sa sem asi pred pol rokom a vždy je to tak. V našom vyjebanom vchode je to ako na detektívke. Každý tu o každom všetko vie. A keď sa niekto nový prisťahuje, treba čím skôr zistiť čo je zač. Svine zvedavé.
Ale tak som sa z počutia dozvedela aj o našej novej susedke. Keď sa tu nasťahovala hneď o nej šli reči. Vraj jej manžel zdrhol s nejakou šlapkou a ona sa proste spustila.
Fajn! Ale to ju neospravedlňuje. Mne je v podstate jedno čo si robí, je mi len ľúto tých dvoch malých.
Sú len kosť a koža, chodia v špinavých otrhaných veciach, stále plačú.
Bolo to dosť dávno, keď som sa okolo deviatej prechádzala so psom tak som ich videla sedieť vzadu na schodoch. Mladšia plakala a staršia ju privinula k sebe. Prišla som k nim a spýtala sa prečo plače, čo bola v podstate hlúpa otázka. Staršia mi povedala že ich mama poslala hrať sa von a že kým ich nezavolá nemajú prísť domov a že už sú von poriadne dlho.
Vtisli sa mi do očí slzy. Tak som ich vzala ku mne domov. Urobila som im kakao či čo a trochu sa pohrali so psami. Potom keď už som počula že na nich ich ožratá matka z balkóna vykrikuje, som ich zobrala a odniesla hore. Pozerala na mňa ako na zjavenie. Povedala som jej, že som ich vzala k sebe lebo im bola už zima a že mi povedali že kým ich nezavolá, nemajú prísť.
Rýchlo sa zo seba snažila vypotiť niečo milé, aby to vyzeralo že sú to len hlúpučké dievčatká a že sa o nich bála. Nestála som tam. Pohŕdavo som sa na ňu usmiala, otočila a šla domov.

Vtedy som sa nad tým zamyslela. Nikdy nechcem byť takouto matkou!

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu