sa na mňa už z diaľky nedíva.
Je celkom blízko.
Viem, že stačil malý moment.
A ja som vedela.
Vidím ho letieť.
Pohľadom ho strážim.
Budem ho chrániť.
Nedovolím,
aby mu niekto zranil krídla.
Aj dnes vidím,
rozsiahle zelené pláne.
Poznám ich význam.
Je tu však čosi iné.
Láska silnejšia ako objatie stromov.
Ktoré milujem.
A z okna vidím,
zasnežené vrcholce Tatier.
Ich láska nikdy nezošedivie.
Nikdy som si nemyslela,
že jediný pár zelených očí,
prevýši ich krásu.
A čas letí.
Letí ako on.
Nevšimneme si.
A o rok v tento deň,
bude ďalšia jemná vráska,
zdobiť jeho tvár.
Každou ďalšou,
ho budem milovať viac.
Pozrie sa na mňa.
Obíjmem ho.
Budeme sa spolu dívať,
jediným smerom.
Smerom k našej budúcnosti...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár