Sneh nepočká, zabudla som si moje palčiaky.
Utieram si nos a obúvam si svoje nové čižmy.
Do môjho srdca sa dostane trocha tepla keď pomyslím na zimu.
Vkladám ruku do otcových rukavíc.
Utekám odtiaľ, kde sa záveje prehlbujú.
Spiaca kráska ma potkýna zamračeným pohľadom.
Počujem hlas, "Musíš sa naučiť zastať sa sama seba, pretože ja vždy nebudem na blízku" povedal.
Keď sa rozhodneš.
Keď budeš milovať samú seba tak, ako ťa milujem ja.
Keď sa rozhodneš.
Pretože veci sa menia tak rýchlo.
Všetky biele kone stále spia.
Hovorím ti, vždy ťa chcem mať na blízku.
Hovoríš že veci sa menia tak rýchlo, môj drahý.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár