Je to presne týždeň po jeho smrti a ja som tak sama. Vchádzam do osamelej izby a vidím ho, ako sa hádže do postele a prstom ma volá k sebe. A ja idem.

Raňajkujem, sama v kuchyni a počujem jeho slová.
- Robím tie najlepšie raňajky, že?
a vidím, ako dalej riedí a prispatými očami, len v boxerkách a robí mi chute svojím širokým chrbtom, svalnatým bruchom a rukami.

Dalej, pozeráme správi, dalšia samovražda.
- Samovražda je slabost a sebeckost. Žiadna sila!
áno, to vravel stále a ja som sa riadila ním, žila som jeho život.

A aj teraz, ked umrel, žijem jeho pravidlami a budem sa snažit odíst na opačnú stranu s hrdostou ako on. Sama sa nezabijem. Ako vravieval - je to len pre slabých. Nevzdám sa. On by to nechcel, on by to nespravil. Osud mi ukáže cestu..

Vytiahnuté spred asi štyroch rokov, možno sem raz vycapím niečo viac..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár