Ranná úprava a konečne môžem vypadnúť z domu. Prehodila som si cez plecia vak, do jednej ruky som schytila dáždnik a do druhej mp4.
Enrique Iglesias znejúci v mojich ušiach spolu so mnou privítal autobus. Nasadla som..!
Autobusom zaznelo: ,,nasledujúca zastávka, na znamenie: Nemocnica.“
Uf...už sa to blíííži Vstala som a stlačila to smiešne červené tlačítko, ktoré ma už od toho očakávaného okamihu delilo.
Autobus konečne zastal, ja som jednou nohou vykročila z neho a keď som dvihla zrak, uvidela som ho... Srdce mi začalo búšiť rýchlejšie a v mojej hlave znelo KONEČNE TY !
Jeho svetlo- modré oči sa zaborili do mojich, jeho pery vyčarili ten najkrajší úsmev aký poznám a jeho ruky ma objali...Ach....!!!
Našou bežnou cestičkou sme sa vybrali do ,,milovanej“ školy....Jeho dlaň v mojej a naše dve dotýkajúce sa plecia,,, A jeho pery ktoré sa nezavreli, pretože vždy veľa rozpráva...ale samozrejme to mi nevadí, to na ňom milujem...
Potom už ani nie tak ukrutne strávený čas v škole a na praxi...Dalo sa to zniesť, vďaka drobcovi
A potom už len slávne ,,cŕŕŕŕŕŕn“ a koniec školy......
A už len dlhé hodiny strávené tým, že moje pery lipeli na jeho...
Samozrejme to najlepšie na záver ako sa hovorí, či...? V mojom prípade to najhoršie na záver..
Príchod domov spojený s vykričaním sa môjho fotra rovno na mňa...!!! Hajzel! Celý môj posraný život o mňa ani nezakopol a zrazu som ho začala zaujímať?! Teraz s tym môýe ísť tak do..... Toto už prešlo všetky hranice...Môj život, moje pravidlá...Just bude po mojom!
P.S.: rúra drobná- ľúbim Ťa weľmoooo
a drobec- kujeeem že si
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tinka246
18. 6.júna 2010 18:36
krpec - dakujem že si
Napíš svoj komentár