Život

1.Zahľadela som sa mu priamo do tváre.Oči mal tmavomodré a videla som v nich strach.Pery mal pevne zovreté,odhodlané mlčať.
Jeho hruď sa zrýchlene dvíhala a jeho ruky pevne zvierali moje.Zrazu ma tuho obi
jal a ja som pocítila ako jeho slzy stekajú po mojom líci.Vtedy som to pochopila....Prehrali sme ten dlhoročný ukrutný,namáhavý
a bolestný boj.Teraz urcite on pocítil moje slzy na svojom líci.Odtiahol ma,utrel si slzy a pobozkal ma.
Posadili sme sa na najbližšiu lvičku a len sme sedeli,tuho sa držali a plakali.Na to jediné sme sa v tej chvíli zmohli,ale nám to stačilo.
Obaja sme pochopili čo táto chvíľa pre nás znamená.
2.Zobudila som sa.Počula som ako ranné dažďové kvapky udierajú do okna.
Pozrela som sa tým smerom,ale nič som nevidela.Kamkoľvek som sa pozrela,tak som nič nevidela.Pred očami som mala stále ten včerajšok.
Naozaj sa to stalo...a Prečo?!V hlave som mala zmätok.Moje pocity boli také zmiešané ako ešte nikdy...A...och keď sa ja cítim takto,
ako sa potom asi cíti on?Vzala som mobil do ruky a vyťukala jeho číslo.Zvonííííííí,zvonííííííí a zvoníííííííí len on to nedvíha!Typické!
Nikdy ho nemá pri sebe keď mu volám...Načo ho vlastne má?!Teraz keď potrebujem počuť jeho hlas.Keď potrebujem vedieť ako na tom je...
Jednoducho teraz...!

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu