a vystrie svoje kridla cierne,
zasepka tichy hlas "pod sem...."
Biele tesaky,dotyky jemne,
hlboky pohlad a myslienky temne...
"pod sem..tu ku mne..presne tak.
Neboj,ozaj,nemaj zo mna strach..."
hlas jemny ako hodvab...
Laka ma,klame ma..alebo nie?
Nie,nemoze to byt len klam.
Chcem za tym hlasom ist,ale kam?
"pod ku mne,vyjdi z kruhu von....
pod sem,do noci krasnej..."
V dialke zvoni kostolny zvon
"mam ist k tej vile lesnej?"
vasen a tuzba zmietaju mi telom
"chcem ist tam,za nou...
Chcem ist z toho kruhu von!!!"
Nevie vsak,ze stretne sa so smrtou,
prelomil kruh,hlupak bez zmyslov...
zobudil zlo,uz je s nou...
V naruci,v opojeni sladkom dusu straca,
usmev sa meni na zdesenie
Je krasna az z nej ma strach
neskoro...jeho nadeje menia sa na prach.
Slnecne luce ospale objimaju telo mrtve.
Kruh zlomeny,slzy ziadne.
Zabila ho krasna pani temna,
zvodna,jemna a pritom tak vrazedna...
Prelomil kruh,hlupak bez zmyslov...
dal jej silu,nikto uz nema slov...
Je cas,vlada temnoty prichadza...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sechs
26. 4.apríla 2006 06:51
Perfektné.Jednoducho nemám slov.Takéto texty sa mi páčia.Odkiaľ to máš?Díky,že si ten text uverejnila, hňeď mám lepší deň.
2
chytám zimomriavky pri bázach týchto veršov
netúžim už vidieť Prešov
no tú ktorá zapustila svoje korene
do smútku mojej jesene
Kde je tá čo sa mi stráca,
aká bude pre ňu pláca,
keď ju budem túžiť milovať?
Viem pre ňu sú toto iba slová
a žiadna viera v ne
avšak keď i pre tie slová padnem
do bahna
nebude pre ňu normálna
moja myšlienková etuda.
Moje srdce nezachváti už nuda,
lebo padne na mňa temná búda
a tieto verše ostanú len veršami.
Viem, vyzerám lepšie keď som upršaný
ako keď píšem takéto slová
no v básniach nie som dokonalý.
Som len obyčajný Slovák
stále taký malý...
ale len dovtedy kým nepríde tá
čo je pre mňa láskou odetá.
Ďakujem ti za tie slabiky
snáď sa vo mne stratia návyky
tvoriť básne,
bo to bude znamenať
že sa mám krásne,
že netrpím, že nastala zámena -
láska za samotu predošlú
snáď sa krídla jej anjelské
na inú adresu nepošlú
netúžim už vidieť Prešov
no tú ktorá zapustila svoje korene
do smútku mojej jesene
Kde je tá čo sa mi stráca,
aká bude pre ňu pláca,
keď ju budem túžiť milovať?
Viem pre ňu sú toto iba slová
a žiadna viera v ne
avšak keď i pre tie slová padnem
do bahna
nebude pre ňu normálna
moja myšlienková etuda.
Moje srdce nezachváti už nuda,
lebo padne na mňa temná búda
a tieto verše ostanú len veršami.
Viem, vyzerám lepšie keď som upršaný
ako keď píšem takéto slová
no v básniach nie som dokonalý.
Som len obyčajný Slovák
stále taký malý...
ale len dovtedy kým nepríde tá
čo je pre mňa láskou odetá.
Ďakujem ti za tie slabiky
snáď sa vo mne stratia návyky
tvoriť básne,
bo to bude znamenať
že sa mám krásne,
že netrpím, že nastala zámena -
láska za samotu predošlú
snáď sa krídla jej anjelské
na inú adresu nepošlú
Napíš svoj komentár