08:30 ... nie, ešte sa mi nechce vstať.. Ale prečo je Aničkina posteľ už ustlaná? A prečo ju nikde nevidím??.. Hmm..
09:50.. nejaký hlas ku mne riekne: "Weron moja zlatá, idem ja do posilky" - logicky som vydedukovala, že keďže som Aničku pred viac ako hodinou nevidela a keďže sme na izbe tri, mohla to byť len Barbora. Mávla som rukou a otočila sa opäť ku stene.
Znova sa mi sníval ten divný sen, že bola búrka, neskôr zemetrasenie (zemetřasení - keby sme náhodou nevedeli, ako sa to povie po česky), a náš panelák sa zrútil.
10:17.. na celú izbu sa hlasno ozýval song od Adele - Rolling in the deep.. zvonil mi telefón. Kukám na display.. "Môj kvet" - zdvihnem.
"Áno?"
"Jak máš dvíhať telefón?? Počúvam rádio expres!!"
"Zalez! Čo chceš??"
"Treba mi vyvenčiť Donyho" - reakcia v mojej hlave: VTIPNÉ!!
"Ja spím!"
"Musíš! Verka nemôže a Matúš nie je doma! Dela, musíš!"
Rozmýšľala som ako sa z toho vyvliecť.. neprišla som na nič. Rozhovor sme ukončili so slovami "EŠTE TI ZAVOLÁM" a ja som sa opäť otočila ku stene a spala som ďalej.
Áno, zasa ten sen...
11:37 - prišla Anička. Ešte stále sa mi nechcelo vstať z postele, no pár minút po nej prišla aj Barbora a znova zahlásila: "Toto nie je možné!!! Ja som už aj v posilke bola a ona si ešte stále v perinke lehní!" rozospatým pohľadom som pozrela na ňu a zakryla som sa až po uši paplónom.
Z postele ma dostal až dialóg Barbory s Aničkou:
B:"Idem sa ospršiť"
A:"Aj ja pôjdem potom"
V tom som vyletela z postele ako šíp!! "Počkajte!!!! Najprv ja!"
A šla som si umyť tvár.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.