hm...
24 komentov
1
darkkizz
14. 8.augusta 2014 22:37
Toto som ja mala mať ale Janik ma nakoniec prehovoril na ten iný bozkáávajúci sa pár no vieš, čo mám na ruke
2
to je super aj keď osobne by som zvolil ukázať skôr tvár tej dievčiny aby to estetickejšie vyznelo ...ale pekné
4
@obliviate to je princ, ktory si namiesto ariel v realnom pribehu vybral smrtelnicku. ariel mala moznost ho zabit, aby zostala ako clovek, ked uz sa kvoli nemu na cloveka premenila, vzdala sa hlasiviek a nemohla chodit od bolesti. ale ked ho videla s jeho laskou, tak ho nechala a namiesto neho umrela ona - stala sa z nej morska pena.
6
@hoperpohroma ved ale hentak skoncila andersenova morska vila. podla disneyovky na obrazku maju ariel a princ male decko
8
aha, ja som chvíľku myslel, že to je skrotená hora, lebo jej vlasy mi pripomínali klobúk
11
@obliviate ano
@trdelniiiq ved to je original disney si vsetko prerobil. aj tato sleeping beauty, neviem, ako sa povie po slovensky, bola nie prebudena bozkom, ale znasilnovana, porodila 2 deti pocas spanku
@trdelniiiq ved to je original disney si vsetko prerobil. aj tato sleeping beauty, neviem, ako sa povie po slovensky, bola nie prebudena bozkom, ale znasilnovana, porodila 2 deti pocas spanku
12
@tryffanya nie to bola normálne ariel a kukala som ju na madarskej stanici rtl klub ale to som bola ešte malá
13
@hoperpohroma jj, ja viem, radsej mam ten original ale disneyho vila sa mi vyzorovo pacila viac, ked som bol maly bola to moja frajerka andersenovu som si predstavoval prilis temno, bledo, nevyrazne a to na frajerku nie je dobre
15
@hoperpohroma presne, originál je dosť smutný, vždy mi jej bolo veľmi ľúto... aj keď som čítala, jak ju sestry volali naspäť k sebe a dali jej tú dýku, aby zabila princa a ona to nespravila a miesto toho skočila do mora a premenila sa na penu
16
@tryffanya
ale ja som vzdy vyhladavala skorej taketo pribehy. mam pokrk happyendov.
@trdelko vidis, mozno aj preto sa princatku nepacila. urcite chcel opalenu blondinu
ale ja som vzdy vyhladavala skorej taketo pribehy. mam pokrk happyendov.
@trdelko vidis, mozno aj preto sa princatku nepacila. urcite chcel opalenu blondinu
17
@obliviate jaj lebo chodila aj taká rozprávka že Malá morská víla, ale tá Marína bola blond a dopadlo to happy-endom a vždy som to pozerávala... lebo to jediné a Spiderman vtedy chodili česky, ostatné rozprávky boli v angličtine a tomu som nerozumela vtedy jaj, a ešte Princezna Sisi, taký animák
18
@obliviate
mne ten príbeh príde pekný, hovorí o obetavosti pre dobro toho druhého, o sile lásky... a napadol mi tento
Jeden mladučký mráčik (je predsa všeobecne známe, že život je krátky a že je v stálom pohybe) sa vydal na svoju prvú cestu po nebeskej oblohe so stádom nafúkaných a odvážnych mrakov. Keď leteli ponad saharskú púšť, skúsenejšie mračná ho povzbudzovali: „Len leť, leť! Ak sa zastavíš, tak je po tebe.“
Mráčik bol zvedavý, ako všetci mladí, a tak prekĺzol pod stádo mračien, čo sa podobalo na húf uštvaných bizónov.
„Čo robíš? Pohni sa!“ zafučal za ním vietor. Mráčik zbadal duny zlatého piesku. Bol to nádherný pohľad a popri tom ľahučko plachtil po oblohe. Zdalo sa mu, že duny sú ako zlaté mraky, láskané vetrom.
Jedna z nich sa naňho usmiala. „Čao,“ povedala mu.Bola to veťmi pôvabná duna, čerstvo vymodelovaná vetrom, ktorý sa pohrával s jej trblietavou šticou.
„Čao! Volám sa Láčik,“ predstavil sa obláčik.
„A ja som Una,“ povedala duna.
„Ako sa ti žije tam dole?“
„Dobre... Na slnku a vo vetre. Je tu trochu teplo, ale zväčša sa to dá vydržať. A ty sa máš ako?“
„Na slnku a vo vetre... a k tomu veľa lietania po nebi.“
„Môj život bude veľmi krátky. Keď zaduje silný vietor, asi zmiznem.“
„Mrzí ťa to?“
„Trochu. Zdá sa mi, že tu nie som na nič.“
„Aj ja sa čoskoro premením na dážď a spadnem. Je to môj osud.“
Duna na chvíľu zaváhala a potom povedala: „Vieš,že my dážď voláme raj?“
„Nevedel som, že som taký dôležitý,“ povedal mráčik.
„Počula som, ako nejaké staré duny hovorili, že dážď je krásny. Po ňom sa vraj prikrývame zvláštnymi vecami, ktoré nazývame rastliny a kvety.“
„To je pravda. Videl som ich.“
„Ja ich asi nikdy neuvidím, “ povedala nakoniec duna.
Obláčik sa na chvíľu zamyslel a povedal: „Mohol by som na teba zapršať ja...“
„Ale umrieš...“
„Ale ty zakvitneš,“ povedal mráčik. Začal padať a premenil sa na dúhový dážď. Na druhý deň malá duna zakvitla.
(Z knihy Bruno Ferrero: Vôňa ruže)
mne ten príbeh príde pekný, hovorí o obetavosti pre dobro toho druhého, o sile lásky... a napadol mi tento
Jeden mladučký mráčik (je predsa všeobecne známe, že život je krátky a že je v stálom pohybe) sa vydal na svoju prvú cestu po nebeskej oblohe so stádom nafúkaných a odvážnych mrakov. Keď leteli ponad saharskú púšť, skúsenejšie mračná ho povzbudzovali: „Len leť, leť! Ak sa zastavíš, tak je po tebe.“
Mráčik bol zvedavý, ako všetci mladí, a tak prekĺzol pod stádo mračien, čo sa podobalo na húf uštvaných bizónov.
„Čo robíš? Pohni sa!“ zafučal za ním vietor. Mráčik zbadal duny zlatého piesku. Bol to nádherný pohľad a popri tom ľahučko plachtil po oblohe. Zdalo sa mu, že duny sú ako zlaté mraky, láskané vetrom.
Jedna z nich sa naňho usmiala. „Čao,“ povedala mu.Bola to veťmi pôvabná duna, čerstvo vymodelovaná vetrom, ktorý sa pohrával s jej trblietavou šticou.
„Čao! Volám sa Láčik,“ predstavil sa obláčik.
„A ja som Una,“ povedala duna.
„Ako sa ti žije tam dole?“
„Dobre... Na slnku a vo vetre. Je tu trochu teplo, ale zväčša sa to dá vydržať. A ty sa máš ako?“
„Na slnku a vo vetre... a k tomu veľa lietania po nebi.“
„Môj život bude veľmi krátky. Keď zaduje silný vietor, asi zmiznem.“
„Mrzí ťa to?“
„Trochu. Zdá sa mi, že tu nie som na nič.“
„Aj ja sa čoskoro premením na dážď a spadnem. Je to môj osud.“
Duna na chvíľu zaváhala a potom povedala: „Vieš,že my dážď voláme raj?“
„Nevedel som, že som taký dôležitý,“ povedal mráčik.
„Počula som, ako nejaké staré duny hovorili, že dážď je krásny. Po ňom sa vraj prikrývame zvláštnymi vecami, ktoré nazývame rastliny a kvety.“
„To je pravda. Videl som ich.“
„Ja ich asi nikdy neuvidím, “ povedala nakoniec duna.
Obláčik sa na chvíľu zamyslel a povedal: „Mohol by som na teba zapršať ja...“
„Ale umrieš...“
„Ale ty zakvitneš,“ povedal mráčik. Začal padať a premenil sa na dúhový dážď. Na druhý deň malá duna zakvitla.
(Z knihy Bruno Ferrero: Vôňa ruže)
19
@hoperpohroma ale Andersen má veľa takých... neviem, či poznáš od neho Ruža z Romerovho hrobu, alebo tak nejako sa to volalo, to bolo tiež také pochmúrne, viacero ich bolo... asi idem vytiahnuť tú knihu
20
@tryffanya nepoznam, ale viem, ze pre neho je to znacne cely andersen je v mojom imaginarnom zozname
21
@hoperpohroma bože akurát si tou knihou listujem a veľa som tam takých našla alebo aj o chudákovi Statočnom cínovom vojačikovi
22
@darkkizz ja to chceeem ale neviem kam, nehodi sa mi to teraz nikam chcem to na viditelne miesto, pod grcajucu slecnu sa mi to nehodi a na pravom pleci mam tie kvety, lave predlaktie mam lastovicku s ruzou, este lave predlaktie je prazdne ale neviem , sa mi to lubi
@melancholik ved ja by som si dala kludne cele telo s arielou potetovat, chcem este aj samotny jej obrys, ale toto ma teraz celkom hlbsi vyznam pre mna
@obliviate @hoperpohroma @trdelniiiq @tryffanya ano ariela, mne sa páčia oba príbehy aj andersonov, aj disneyho
@tikalok haha
@georg21 pekné
@melancholik ved ja by som si dala kludne cele telo s arielou potetovat, chcem este aj samotny jej obrys, ale toto ma teraz celkom hlbsi vyznam pre mna
@obliviate @hoperpohroma @trdelniiiq @tryffanya ano ariela, mne sa páčia oba príbehy aj andersonov, aj disneyho
@tikalok haha
@georg21 pekné
Napíš svoj komentár
- 1 Pri pomerne miniatúrnom vodopáde na takú...
- 2 Mesiac pocuvam falling in reverse :)guess...
- 3 Obrázok od Obivankenobi
- 4 Obrázok od Yacopsae
- 5 Polygón, Topoľčany