Kráčam ďalej, prechádzam na chodník pri hlavnej ceste. Na lavičke sedia dve kamarátky a vzrušene sa o niečom rozprávajú, hovorí o tom celá bytosť. Usmievam sa. A tamto opodial vystávajú ľudia v rade pred bankomatom. Poslední 2 sú už nervózni, maju založené ruky a noha smeruje k bankomatu je jasné kde by už najradšej boli.
Odrazu badám ďalší objekt, mladý pár zjavne pred hádkou, dievča odmieta dať mu ruku, toto ma bude zaujímať...
Niekde z pozadia sa rúti auto, nič zvlášne, ako vždy niekto nedodržiava rýchlosť, pomyslela som si. Auto bolo už blízko, keď mu mororkár na križovatke nedal prednosť, šofer v snahe vyhnúť sa mu nezvládol riadenie, a vtedy sa to stalo. Vyrútilo na chodník...priamo na mňa.
Obliala ma vlna príjemného pocitu...
Som si takmer istá, že vidím, ako vyťahujeme na povalu u babky psíka Rogera a on len verne sedí v bedničke, s obavou v očiach necháva NÁS DETI ťahať laná smerom nahor. Niečo tu však nesedí, Roger je už roky mŕtvy....
...čítam babkinu pohľadnicu k 18-tym narodeninám, po tvári mi stekajú slzy... 18 som už predsa mala
...som v rozpakoch, čo sa to deje? Situácia na situáciu a všetky sú mi tak blzke...
A vtedy som si to uvedomila.
Sedím na pohodlnej pohovke, v ruke držím diaľkové ovládanie, pred sebou plátno ako v kine.
Mám možnosť si "film" pretáčať, zastaviť, spomaliť, vidieť niečo zas, preskočiť spánok, pozrieť si sny, všetko podľa svojich predstáv.
DNES PREMIETAJÚ (v kine, kde sedím len ja) reprízu filmu "MôJ VLASTNý žIVOT."
Presne tak, ako som si to predstavovala už od detstva.
Pozriem si každu situáciu, ćin, aby keď vstúpim do nového života, neopakovala som tie isté chyby...
Vidím, ako som veľa ľudí potešila i zarmútila.
Čo by sa udialo, ak by som v danej situácii konala ináč?
...vidím, ako padám zo stromu,
vystrkujem hlavu z vlaku a vietor sa pohráva s mojimi vlasmi,
strácam sa v meste,
nevládzem už s mamkou ďalej nakupovať,
hladím mačiatko,
odvrávam starším,
vymieňam si tajomné pohľady s opačným pohlavím,
plačem v tatkovom náručí,
učím sa do školy,
blbneme s kamoškami v meste,
darujem úsmev kvietku a nadýchnem sa z jeho vône, ktorá mi ulahodí
...auto rútiace sa priamo na mňa...
Musela som prerušiť pozeranie záznamu... čosi ma vťahuje späť do života...
...cítim, ako ma ktosi ťahá preč zo zeme a v diaľke počujem už nezrozumiteľné slová. Chcela by som niečo urobiť, ale nepôjde to nedokážem spraviť nič, ba dokonca ani vyrieknuť...
Zlomok sekundy a opäť sedím v kine s diaľovým. Som spokojná a šťastná...koniec filmu.
Zavierajú sa mi oči, cítim sa veľmi dobre...
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
xelylin
26. 6.júna 2008 19:49
pekne
2
pekne..kopla ta muza?alebo len tak prermyslas ake by to bolo sediet pred tym platnom naozaj?
4
Jeseter, dobre vieš, ako som to myslela, tak čo sa hráš na ťuťa. Film sa skončil, preto som mohla "odísť" (možno do nového tela, alebo ako iná energia).
Napíš svoj komentár