no bola mu veľká zima.
Ľudia s hlavami plnymi snov,
no nikto, kto by ho prijal.
Strkali doňho, nik si ho nevšimol,
bolo z toho smutné.
„Prečo ma ľudia nehľadajú?
Cítim, ako vnútro mi tuhne.“
Pozbieralo posledných síl čo mu zostalo,
prišlo na okraj davu, kde nič sa nedialo.
A zrazu ktosi zdvihol ho do dlaní,
„tak dlho hľadal som ťa“ veril že ho zachráni.
Srdiečko si zbalil nežne do kabáta,
zaklopal na dvere tu otvoria sa vráta.
Na prahu stála tam dievčina krásna,
pozrela nechapajúc na toho blázna.
Tu otvoril kabát, z neho srdce vyhriate,
podal jej ho a čakal čo nastane.
Zmenil sa vo vnútri celý jej starý svet,
„áno ten chlapec...vačšej lásky pre mňa niet“.
A čo srdce vtedy pocítilo?
„Konečne, nastal čas, po tom som túžilo.“
Naplnil sa účel našho srdca,
tí dvaja ho už nikdy neopustia.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
michellka
16. 5.mája 2008 08:54
pekne :}
2
romantika so šedou clonou na začiatku a happyendom na konci.čoraz častejšie sa to deje len vo svete rojkov
Napíš svoj komentár