Chcem to poslať na prijímačky, čo poviete?

Nebolo to tak dávno keď som svoju mladosť vnímal ako klietku. Poznačený hádkou o cukríky som celý doterajší život žil v opojení paranoidných myšlienok, že svet sa proti mne búri a že ja sa búrim proti nemu.

Knihy ktorých príbehy som sa snažil žiť, filmy ktoré mi boli inšpiráciou sa nedali previesť do skutočného sveta. Trvalo dlho, kým som si uvedomil že ruža nie je červená, ružová alebo čierna. Ruža je len kvet ktorý je krásny a vonia. Jednochosť šialenstva je krásna a priateľstvá s bláznami mi vždy boli dôkazom, že moja myseľ nie je až taká narušená.

Pochybnosti o sebe samom prišli v pätnástom roku života, keď nastúpila nedôvera v kamarátov. Či to bolo aroganciou alebo domýšľavosťou, cítil som sa vyvrhnutý.

Spoločnosť mi vtedy robili myšlienky v hlave o ktoré som sa opieral a konverzácie s mojím dobrým priateľom Lukášom.

"Poznal si niekedy normálne dievča?" Pýtal sa ma vždy keď chcel začať konverzovať.
"Zdravý úsudok mi hovorí, že mám len pätnásť a že si viac všímam chlapcov než dievčatá. Nehovorím to rád, no jednoduchosť ženského pohlavia sa mi zdá neskutočne nudná. Žene za stačí pekne upraviť, zvýrazniť alebo ukázať svoje prednosti a dokáže si získať srdce, alebo aspoň rozkrok akéhokoľvek chlapa. Zatiaľ čo chlap musí vymýšľať taktiky a slová, ktorými by ženu presvedčil, že on je ten pravý."
"Je všeobecne známe, že ženské srdce nie je plytké tak ako mužské. Mal si vari niekedy pocit, že láska muža je viac, než len majetnícka potreba vlastniť niekoho?"
"Lukáš, mužské srdce je práve naopak, oveľa citlivejšie než ženské. Muž miluje jednoducho, žena vypočítavo. Keď si to muž uvedomí, jeho podstata ho donúti stiahnuť sa a postupne získavať miesto "toho na vrchu", lebo tak je to zapoužívané. Pre muža je nepríjemné, ak má žena výhody, ktoré z neho robia majetok a tak sa silou mocou snaží obrátiť situáciu. Žene to automaticky zvýši sebavedomie a muž sa stáva tým, čím byť nechce. Jedinou pravdou je snáď len to, že my potrebujeme pestovať svoje sebavedomie a keď si uvedomíme moc ženy nad naším pohlavím, začneme robiť kraviny, aby sme si udržali mužnosť."
"Nezdá sa ti, že tvoja teória je príliš kritická? Čo je potom láska, úprimná a čistá medzi pármi, kde je vernosť a dôvera?"
"Láska je prízemná potreba rozmnožovať sa. Nič hlbšie v nej nie je. Potrebu mať pri sebe partnerku je čisto len pudové."
"Si krutý," povedal mi odmeraným tónom, zatiaľ čo ja som sa rozosmial.

Odsudzovanie vzťahov začalo sklamaním tínedžerskej duše, ktorú som v sebe mal. Tá doba bola najzaujímavejším obdobím môjho života. Názory som menil jedna radosť a formoval sa zároveň s Lukášom. Keď sa nešťastne zaľúbil, začal zdieľať môj názor, no nanešťastie, ja som vtedy našiel ženu ktorá môj pohľad zmenila.

Bolo leto, obdobie platonických lások a hier s nevinnosťou. Poznanie bolo na dosah ruky a samota ma ubíjala. Do Lučenca prišiel jarmok a ako to na nich býva, nalieval sa domáci burčák. Stačilo mi málo a hneď som sa opil.

Na udalosti z tej noci si spomínam veľmi matne, no pokúsim sa vyrozprávať ich tak ako sa skutočne stali. Dôveryhodnosť je však otázna, tak ako aj moja existencia.

Bolo teplo a vlhko. Zo spotených tiel na prehustenej hlavnej sa vyparovala voda a ja som sa cítil ako v džungli. S Lukášom sme sa prechádzali pomedzi ľuďmi, pozerali sa na opilcov v stánkoch a smiali sa ich skomoleným slovám. Asfalt na ceste bol rozpálený a naše tenké plátené tenisky to teplo veľmi rýchlo prepúšťali. Rozhodli sme sa, že na chvíľu vyložíme naše spálené chodidlá na lavičku pri jednom zo stánkov. Vtedy padol nápad, začať stánkový maratón. Môj prvý maratón v živote. Po prvom pohári, bol som neskúsený v pití, mnou začalo motať. Oči som mal však ostrejšie ako kedykoľvek predtým a začal som vidieť nevídanú krásu v okoloidúcich dievčatách. Ten pocit sa mi zapáčil a tak som si vypýtal ďalší a ďalší pohár, až som krásu videl vo všetkých ženách na svete. Každá bola tou, ktorú som miloval.

Keď som to povedal Lukášovi, len sa zasmial a povedal: "Teraz snáď chápeš, prečo si stále vypijem, keď sa mám stretnúť s Petrou."
Petra bola jeho vtedajšia frajerka - ohavná ako ju mohli stvoriť len v samotnom pekle.

So súhlasným prikývnutím som mu naznačil, že chápem.

Naša konverzácia stagnovala, no ja som to neriešil. Užíval som si pocit opojenia. Pocit, keď sa všetky krivdy menia na skúsenosti. Cítil som sa osvietný a ľahostajný voči všetkému čo sa mi nepáčilo. Už som necítil nenávistné pohľady na svojom zadku, nepočul vravu sveta. Počul som len bijúce srdcia ktoré na mňa čakali.

Chcel som túto chvíľu využiť najlepšie ako sa dalo. Lukáš zaspal na stole a ja som mal potrebu zamilovať sa. Bez toho aby som ho zobudil, vystrelil som od stola medzi ľudí. Keď ma zamotalo, uvedomil som si že stánkový maratón ukončím pri prvom stánku, inak by som umrel od vyčerpania. Spoločenského.

Medzi ľuďmi som hľadal obeť, ktorej by som odovzdal svoje srdce. Videl som ich tisíce, no vybrať som si nevedel. Vtedy sa prvý krát moja myseľ zbláznila. Uvidel som lokálneho bezdomovca, ako tancuje na hudbu čo hrá z jedného zo stánkov. Neviem prečo, bez váhania som k nemu skočil a začal s ním tancovať. Keď už moja láska ostala nevyužitá, aspoň nech vypustím šialenstvo.

Tancovali sme valčík, tango. Pôsobili sme ako dvaja milenci exotickej pleti. Ešte stále vidím tie pohľady babiek, v ktorých sa miešalo znechutenie s pohŕdaním.

No pri babkách stáli ich vnučky a tie ma so smiechom pozorovali. Bol som dosť výrazný a bláznenie to len umocňovalo. Hltali ma každým pohľadom a to mi stačilo na to, aby som sa ich odvážil osloviť.

"Pekný deň slečna," oslovil som jednu ryšavku, ktorá ma dostala najviac z nich.
"Dobre tancuješ," povedala so smiechom.
"Dnes som sa zbláznil - oslavujem to. Nechceš sa pridať?"
"Dnes nie, ja sa držím nohami pri zemi, navyše myslím, že tebe sa to hodí viac."
"Nebuď skromná. Veď pozri ako ti celý svet leží pri nohách. Nik ťa nebude brať za šialenú, ak si so mnou zatancuješ. Mňa budú nenávidieť a teba ľutovať, ako krásne to znie."
"Páčiš sa mi, poďme sa radšej prejsť od tohto chaosu a možno ti aj zatancujem."

Jej posledná poznámka bola jasnou predohrou pred krásnym milovaním. Utvrdil som sa, že duša jej v tele skutočne chýba, lebo vášeň akou sa so mnou vtedy v parku bozkávala, mala naozaj veľmi ďaleko od vášní aké som dovtedy poznal len z filmov a kníh. Nechýbal jej intelekt, bolo cítiť že jej skúsenosti sú skutočne veľké.

Bola moja prvá, prvá vo všetkom. Ukázala mi svet ktorý tu je po tom, keď zavriem knihu. Svet o akom som len čítal a tajne túžil. Aj keď naša rozkoš trvala len pár minút, nehanbil som sa. Dúfal som, snáď ma pochopí aj bez toho aby som jej povedal, že je moja prvá.

Keď si vytiahla nohavice a oznámila mi, že musí ísť, nebol som prekvapený, nebol som smutný. Nebol som nič. Nebol som normálny, nebol som blázon - všetko sa vyplavilo orgazmom.

Povedal som zbohom a ona zmizla.

Keď som sa vrátil za Lukášom, ešte stále spal. Bolo nad ránom a čas ísť domov som už dávno prešvihol. Bolo mi to srdečne jedno.

Lukáš na mne okamžite uvidel zmenu: "Čo sa všade obzeráš? Hľadáš niekoho?"
"Kamarát, ženy nás majú robiť šťastnými. Odvolávam všetko čo som ti kedy povedal a nahrádzam to touto novou filozofiou."
"No to ma podrž, z teba sa stal chlap!"
"Možno len väčší blázon."
"My sme blázni, Deny. Nič čo robíme nevychádza hlavy, ale zo srdca v našich nohaviciach. Hlavu nechaj ženám, ty mysli dobre prekrveným srdcom."
So smiechom, opretí o seba sme kráčali ulicami až domov. Keď sme dorazili k môjmu vchodu, podali sme si ruky, bratsky sa objali a dohodli sa, že zajtra zopakujeme dnešok.

Zajtra som moju ryšavku nevidel. Možno preto lebo som ju nehľadal. Možno preto, lebo tu stále so mnou je...

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

21 komentov k blogu