Udrieš ho?
To nedokážeš.
Ostáva už len podať ruku, priateľsky ňou potriasť a ak ťa potľapká po pleci, stačí povedať, "nedotýkaj sa ma."
Hej, nanešťastie, očakávame od hlúpych ľudí, že budú robiť naše chyby, no stráca sa myšlienka, stráca sa zámer a chyby robíme my sami.
Bojíme sa ticha, ktoré hnojí hluk v našich životoch. Hudbu, ktorá znie, keď je okolo ticho a je to jediné, čo nás môže akosi spasiť.
Ísť na rapový koncert, kde všetci navôkol dvíhajú ruky, ale text nepočúvajú. To je to ticho, ktoré hnojí môj hluk, tiché výkriky do prázdnych a otvorených dverí, kde prievan rozfúka všetko, v čo kto kedy dúfal.
Ľudia sa až tak snažia byť inými, až sú rovnakí. Ale to je bežné, bežné ticho bez výkrikov, pred ktorými si zapchávame uši.
Veď prečo ďakovať.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár