Zaujíma ma len anjel, ukrytý v záchodových kabínkach bez slov a zbytočných sľubov. Pivný dych a slastné vzdychanie, ktoré sa až tak neodlišuje od zvukov keď zvraciaš. Nechaj ma ísť, prosíš ma slovami, ale telo sa poddáva a vtedy ťa znásilním. Tá prázdna tvár ktorá životu nechápe, dnes je moja.
Som ňou ja.
Nad ránom, ešte pri pohári vína, reku nech ľahšie vstanem, pýtam sa ťa, či nezabudneš. "Tento týždeň určite nie, na ten ďalší možno," odpovieš mi s úsmevom a ja už dávno viem, že do tvojho sveta nepatrím. Telo na telo už nejaký ten rok nič neznamená a túžba je len chvíľková.
Nad ránom, ešte pri pohári vína, usmiaty s tebou zaspomínam na krásne slová plné prázdnoty, keď som veril tomu, čomu už dnes neverím. Spomienky zmizli spolu s mojím záujmom o ľudí. Pripomína mi ťa už len vlas na mojom vankúši, ktorý každý deň vyhodím a večer znova nájdem.
Kedysi, kedysi som ťa mal rád. Hej, dnes som iný, dnes si iná.
Nahý sa zobúdzam deň čo deň s pravou rukou na mojom pohlaví a so slastným úsmevom, ktorý určite niečo znamená. Vstanem z postele, zapálim si cigaretu, z chuti sa vyseriem, osprchujem a stratím sa v dave. Mladší býval som iným. Z davu som vyčnieval, svet bol iba môj a ženské telo božstvom. Teraz jediné božstvo ktoré poznám, stretám len na záchode po cigarete, keď sa vyseriem ako keby som bol tri roky zapečený.
Vek je len číslo, no ten svet sa každým rokom mení. Do piatich rokov som sa vrátil pri tebe, ktorú nepoznám. Azda ilúzia, veď hej, ty nie si skutočná. Zvedavosť ma opúšta, krv mi chladne a pľuca si vypľúvam pri každom zakašľaní. Už to príde, cítim to, no stále sa usmievam. Pre seba.
A tak drahá, nechaj ma spoznať príbeh tvojich kľúčnych kostí, vypi si so mnou za fľašu vína. Nechaj ma bozkať ťa tak, ako bozkávam svoj hriech deň čo deň. S vášňou a bez histórie. Objím ma a povedz zbohom, na ulici sklop zrak. Už tu dlho nebudem, dávno som tu nebol.
Umrel mi psík. Hrob čo bola kedysi len jama, dnes je plný. Z dvora pri našom dome zmizol život. Otcovi vypadávajú vlasy a maminka to nezvláda. Sú veci ktoré človek vidí, no tie čo cíti znamenajú viac. Necítiť nič, nič necítiť nedokážem. Aj to prázdno bolí smrťou.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
endlessdark
7. 5.mája 2015 12:45
Napíš svoj komentár