To tá malá slzička, keď sa valí dole lícom a napovedá nám, že zajtra bude lepší deň.
To tá malá slzička, keď som z okna hľadel na dvor a obdivoval Dominiku, o päť rokov staršiu odo mňa. Atlétka a vraj bola aj v Amerike. Žieňa mojich snov a ja sa s ňou lúčim, lebo už zajtra bývame v novom. Kiežby len tušila, tušila a vedela, že ja som ten pravý. A ona ma vraj nebude chcieť, no stále na ňu myslím.
"Danko, jedna lastovička ti leto nespraví," vravievala mamka, ale ja som jej neveril. To tá malá slzička, ktorú mi s láskou utierala, keď sme odtiaľ odchádzali, nebola posledná. I keď mi život stekal medzi prsty, zápästi mi pripomína, že namiesto sĺz, radšej si vypiť víno. Ono to pomáha, dokonca si už ani nepamätám Dominikine priezvisko, len jej dlhé nohy. Oj až po zem.
To v tej radosti čo život dáva, človek si aj odvykne plakať, človek sa naučí piť. A fajčiť. To tá malá slzička, ktorá je prvá keď sa narodíme, pohladí líce a dá snáď tú najsilnejšiu facku, po ktorej ostanú jazvy na duši, ale na ksichte ich aj tak vidieť. V očiach.
A matky o nich vedia, tie slzy vidia. Poznajú všetky bôle tohto sveta a ony sa aj tak stále usmejú. Či je svet červený a ústa sú zošité, všetky slová aj tak poznajú. Či je svet bezfarebný a ústa dokorán, ony jediné tie slová počúvajú.
Raz som šiel na cintorín, tajne fajčiť a mamička ma našla. "Danko, čo to robíš?" Pýtala sa ma svojím sopránovým hlasom, ktorý prebudil mŕtvych. "Joj, mamička, nebi ma," nariekal som strachom, "prosím, nepovedz to ocovi." A ona mi vyťala facku, aby mi potom mohla utrieť tú slzu.
Nepomohlo, fajčím stále.
A čím viac krížov na mojich pleciach, tým viac sa situácia otáča. Vidieť plakať matku, snáď nič viac neraní srdce. Ono totiž, tie oči plné života, zrazu život obchádzajú.
Z roboty rovno do kuchyne, na dvor a potom spať. Druhý deň to isté, aj tretí, aj štvrtý...
To tá slza, ktorá mi stekala pre Dominiku, teraz spolu s ostatnými, steká po lícach matky. I spomienka, i žiaľ. I radosť, že mi ešte žije a Dominika je zrazu bezvýznamná.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Až ma striaslo pri spomienke ,aj tej mojej na prvé prichytenie pri čine.