A noci, keď pršalo a ja som rozkopával kvapky svojimi krokmi do rytmu jazzu. Bola to melódia.
Každý ju pozná, keď nejaké to deci vína ovplyvní tvoje vnímanie. Svet sa zrazu zmrští a patrí len tvojej mysli.
Ako dnes, ked vraj úsmev je niečím nezvyčajným.
Karinka dnes,
"Ostanem doma, nemám chuť. Nechcem nikam ísť." - Povedala svojmu otcovi, ktorý ju sexuálne zneužíval. Bol si istý, že on je jej jediný, ale netušil, že na facebooku si vypisuje s iným. Dvadsiatydruhý milenec tento mesiac.
"Keď skončím v škole, prezvoním ťa a ty prídeš po mňa," povedala mu,
i keď mal až štyridsať a dve deti so svojou ženou. Bolo mu jedno komutým ublíži, hlavne nech ukojí svoj chorý chtíč.
Nik v jej očiach nevidel, že jej srdce praská, rozpadáva sa na kúsky. Chcel si užiť.
Ale keď ju našli na druhý deň, všetko šlo do správ.
"MLADÉ DIEVČA, SAMOVRAŽDA!"
A nik nechápal prečo. Iba on. Tušil, že dôvod jej smrti je on. Priznať sa, ach, to je nepredstaviteľné.
Mal rodinu, syna a ženu ktorá mu verila. Mal peniaze, firmu za mestom, ktorá spracovávala metrovinu na palety. S ňou, teda s tým čo z nej ostalo, on nemal nijaké spojenie. Jedine ľútosť.
V duchu si hovoril, "Čo ak si to spravila sama?" a vedel, že tomu chce uveriť.
Len ďalšie z nevysvetlených úmrtí v mojom malom meste. Dohnal ju on k samovražde, alebo sa tak rozhodla sama?
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale pises obstojne