Och, ako len miluje tie jej prsty. Majú takú zvláštnu, trochu drsnú pokožku, ale presne pre túto anomáliu ich tak zbožňoval. Najmagickejšie chvíle pre neho boli, keď sa tie jej drsné dlane pokúšali zachytiť jeho myšlienky, poláskať jeho tvár.
"Si taký silný!" často mu vravievala.
"Si taký silný!" povedala mu v deň odchodu po piatich rokoch.
Aká sila, keď odišla?
O akej sile hovorila, keď sám sa cíti neistý sám sebou?
Už rok nebozkal tieto drsné dlane, už je to rok, čo ho neláskala...
A teraz stojí v rade pri pokladni, pár metrov od nej a sleduje, ako jej vysoký mladý muž dáva pusu do vlasov a na pokladu vykladá najdrahšie plienky. Obrátil sa a počkal, kým odídu za svojim malým zázrakom, stelesnením ich spriaznenosti.
Hm, asi len bude silný, keď si ju nechal odísť za šťastím. Ostal tam stáť, s dierou namiesto srdca.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár