Snívam o tom a snívam o tamtom. Viem, že všetko nepôjde ako švihnutím čarovného prútika, že život skrátka niekedy nie je fér, že si všetko treba tvrdo vydobyť a vymodliť. Hm, ešte nedávno som verila, že vesmír je jeden veľký katalóg, v ktorom si jednoducho listujem a keď ma to unudí, tak si prstom ukážem, čo by sa mi zachcelo. Dnes už viem, že je to inak, že sklamanie z nesplneného sna zamrzia a pády na hubu bolia. Áno, musím priznať, že som dieťa šťasteny a tie ozajstné boľačky ma vďakabohu alebo vďakakomu obchádzajú, ale ja sa chcem teraz sústrediť na sny.

Na sny - o ktorých keď deti snívajú, vytrvalo si celé dni kreslia na papier svoje budúce povolanie, klebetia o tom, ako bude vyzerať ich mr.big teda "Mc vysněný" a pozerajú dokumenty s exotickými zvieratkami, ktoré chcú mať doma - sú vždy od rodičov, učiteľov a celkovo všetkých dospelých podporované. Ale akonáhle si dovolí zasniť si decko v puberte či človek vekovo dospelý - už je zle. Vtedy treba prestať lietať v oblakoch, zliezť z čerešne a venovať sa realite. Či je krutá, či nás kope - všetko jedno.

Ako je to možné? Kde sa ten sen stratí? A kedy? A prečo vlastne?

Veď nechce nič iné, len si poletovať v našej mysli ako neúnavný motýlik, sem-tam sa pripomenúť, aby sme sa cítili strašne fajn, keď si predstavíme, aké bájo by to bolo, keby sa nám splní. Áno, ja viem, keď si niekto škaredo zlomí nohu, už z neho dobrá baletka či futbalista nebude a razom sa mu zmenia hodnoty. Alebo keď dvaja mladí ľudia nečakane očakávajú prírastok, sú radi za tie šichty na 3 smeny a prirýchlo sa vykašľú na domček v Toskánsku a je im dôležité šťastie v rodine v izbe v rodičovskom dome.

Ale ja sa pýtam, čo tí, ktorým sa sny či už náhodou alebo tvrdou drinou vyplnili? Nemala by som sa sústrediť na nich a na sto péro veriť svojmu snu? Kto rozhodne o tom komu sa nakoniec vyplnia?Mám sa vôbec snažiť alebo to nechať na osud a veriť mu, že keď mi niečo nevyjde, on vie, prečo to tak spravil? Osud vie lepšie ako ja? A existuje vôbec?

A sú tie sny vôbec také dôležité alebo sú len trápny výplod mojej postpubertálnej mysle, ktorá sa chce za každú cenu odlíšiť a chce, aby ona bola práve tá z mála, ktorej sa všetko podarí? Alebo je alfou a omegou zdravie seba a milovaných plus fasácke medziľudské vzťahy a srať na to, kde bývam a čím sa živím?

Tak ja už neviem.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár