,,Livia... Nechcela by si uz ist domov?"
,,Nie, Katka, nechcela. Sorry, ale potrebujem nejak zabit cas."
,,A preto musis otravovat mna?"
,,Nie, Katka, nemusim. Ved si ma nevsimaj. S kym si chatujes? Ukaz, ja mu nieco napisem... Dobre, ze?!"
Akurat piseme nejakemu "jogurtovi". Je to vazne sranda... ha ha Vraj nie je na jedenie, ale dobre sa s nim vari. Posobive...
,,Jeeeje... To uz je tolko hodin? Fajn, Katka, tusim ti spravim radost. Odchadzam..."
,,Ahoj, Livia!"
,,Ciao!"
Super. Sedem hodim prec... Cize, teoreticky by uz mal byt v Drzeniciach... Tak to je vazne najvyssi cas zdvihnut kotvy a pobrat sa domov, aby som to vsetko stihla. Musim si este mierne nasuchorit a zalakovat vlasy, prejst oci ceruzkou... To bude tak uzasne. Na tuto chvilu sa tesim uz asi tyzden. Ano! Konecne budem s nim! Ano, ano... ja viem, nemala by som sa tesit, pretoze vzdy ked sa tesim, tak sa nieco pokazi. Ale co sa moze teraz pokazit? Ved ma videl a aj napriek tomu sa so mnou chce stretnut. Myslim, ze to mozme brat ako dobre znamenie. Je uz stvrt na osem, cize v cisto hypotetickej hladine by mozno zacat rozmyslat nad odchodom on... Musim este nieco zariadit, aby nasi "vedeli", kde som...
,,Ahoj, Tomas! Nie, vazne to nevadi, ze si nevedel ten vzorec kyseliny mravcej, uz som si poradila aj vez toho. Ale... to som chcela... No, v prvom rade Ti chcem zablahozelat k dnesnym meninam... Takze, vsetko najlepsie, vela zdravia, stastia, lasky, bab, uspechov v skole a v internetovej ziackej knizke nech ti pribudaju len same jednotky.
,,Dakujem!"
,,To je dobre... A teraz ma pocuvaj... Hraj so mnou! Chapes? Nie? Nevadi... Vies o tom, ze dnes ideme spolu von. Ale ano, ideme. Ved predsa oslavit tvoje meniny. Ano, uz chapes. Idem von s tym peknym chalanom, co som ti ho spominala a potrebujem nieco povedat doma. Cize nie je sanca, aby ta nase niekde stretli?
,,Nie, nemyslim si, ty divocina..."
,,Fajn, diky, a teraz sa uz musim ponahlat. Tak maj sa krasne! Ahoj!"
,,Ahoj! A este raz diky!"
,,Pa..."
Cize to by sme mali... Ja tu snad skolabujem... Ach, Boze, zvoni mi telefon... zas ten otravny Peto... Pockat, toto nie je jeho zvonenie... Kto to je, do pekla? Jezis, jasne... ved to je on! To je on!!! Urcite uz bude v Novej Dedine. Och, a ja som nestihla ani prist domov. Nevadi, nejak to stihneme...
,,Prosim?"
,,Ahoj! Ja ti volam... no... vies, ja nemozem prist..."
,,Co? Preco?"
,,No, vies, my malujeme a nasi maluju aj moju izbu, tak musim zostat doma pomahat."
,,Aha..."
,,Nevadi?"
,,Nie, nevadi... Tak co ine mi zostava?"
,,O.K. Tak mozno zajtra."
,,Hmm... jasne..."
,,Ahoj!"
,,Pa..."
Uzasne. A teraz to nespocetne kvantum zmatenych myslienok, ktore mi viri hlavou a kladie nevycislitelne mnozstvo recnickych otazok... Vazne maluju? Preco mi nezavolal skor? A... preco som sa vobec tesila? To je priam neuveritelne... Clovek trpne cely den, aby to dobre dopadlo a nakoniec... to odpadne... Hypnotizovala som oblaky cely celucicky den, len aby neprsalo... Fajn, prsat neprsi, ale co z toho? Tak mozno zajtra... Preklad - Tak zajtra asi tazko... Ano, nechapem to. Cize on sa so mnou vlastne nechce stretnut... A co som si vlastne myslela? Pozname sa asi dva tyzdne a hned si mame padnut do narucia? Urcite poznate ten pocit... Poznate niekoho strasne kratko, no aj tak viete, ze chcete byt s nim. A ja si myslim, ze to len moje buriace sa hormony tuziace po laskyplnom, pripadne nie laskyplnom, neznom splnituti tiel su schopne buchnut sa do niekoho behom... pohlad na hodinky... styroch dni. No, ano. Tato moznost istotne prichadza do uvahy, ale niekoho tak uzasneho som uz dvano nestretla. Je krasny... vzdy ma kopec zvedavych otazok vztahujucich sa na moju osobu... Pockat, je on vazne tak perfektny alebo ja som tak zufala? No, je blondavy, to je pravda... A aj si s nim rozumiem... Nie, jasne, je strasne fajn. Ale jedno je iste... potrebujem ho viac spoznat a jednoznacne by som sa mala prestat zmietat v neistote a prachu... pochovavat veci skor, ako sa stihli narodit... A vlastne... dat tomu cas a priestor... A svetlo a vodu a aj to pohnojit. To je jasne, inak semienko nevyklici. Teeeda, semienko v tom slova zmysle by klicit nemuselo, ale urcite by som pre to nieco mala podniknut...
A ja sa teraz prestanem trapit. Pustim to z hlavy. Budem dufat, ze moj prekladovy slovnik termin "Tak mozno zajtra..." zle prelozil alebo to ani netrebalo prekladat. Tak teda, mozno z toho zajtra, resp. uz dnes, nieco bude. Nebudem hypnotizovat oblaky a ani nevystrelim ziadnu raketu, aby som rozohnala mracna... Ked bude mat prsat, bude prsat a ja ani vy tomu nezabranime. Ked sa to stretnutie dnes nekonalo, urcite to malo nejaky dovod. Mozno by ho presiel kamion na ceste za mnou. Alebo mna. Mozno by sme stretli mojho byvaleho a vznikla by nejaka potycka. Mozno by som sa do neho bezhlavo zamilovala a to prave nechceme. A mozno sa do neho bezhlavo zamilovat musim az zajtra. Teda dnes. Uz viem... nemala som si davat to oranzove tricko s holymi pleciami...
EDICNA POZNAMKA...
Dakujem, ze ste ma vypoculi, aj ked si to nikto necital. Uz mi je dobre. Vysvetlila som si tu zopar faktov, upokojila samu seba, vyzurila, aj mi slza ci dve dokonca vysli a je to vsetko ok. Len musim to vsetko brat s nadhladom, nemozem vsetko vnimat tak tragicky. Mozno bude moj, mozno nie... Ale jedno je iste... URCITE TO MA NEJAKY DOVOD.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
8. 3.marca 2007 14:33
Ten chalan je magor...
2
Nechcem reagovať na situáciu a pre tentoraz absolútne nesúhlasím so Sarah Whiteflowerovou. Ten chalan musí byť predsa super, keď sa ti páči a či je magor, zistíš, až keď ho skutočne (!) spoznáš.
Ja som len chcela, že je absolátne úžasné takto sa "vyzúriť" na blogu.. Proste niekde niečo napísať a tým sa upokojiť. Máš moje sympatie. Ja napr. píšem z tohto dôvodu básne. Pekný deň, dúfam, že sa stretnete..!
Ja som len chcela, že je absolátne úžasné takto sa "vyzúriť" na blogu.. Proste niekde niečo napísať a tým sa upokojiť. Máš moje sympatie. Ja napr. píšem z tohto dôvodu básne. Pekný deň, dúfam, že sa stretnete..!
Napíš svoj komentár