Svet nie je cieľ a ani cesta. Necháva stopy ako podrážka zo skla. Blýska sa denne na ľudských troskách. Zakopneš o jednu, rieky sa pustia unášať črepy, do morí krvi, tých ľudí, čo zabudli že vidno im chodidlá. Duše sú ukryté hlboko v kameni. Srdcia už dávno nie sú čo bývali. Vidno ich stopy. Červené pečiatky. Netreba podpisy pre tento svet, čo chcel byť sklenený. Báseň 5 0 2 0 0 Komentuj