Čo sa to so mnou deje? Odpovedz si, keď odpoveď máš niekde v sebe, ale nevieš nakoľko hlboko, len vieš, že je tam. Niektoré odpovede nie sú tak jasné ako by si človek želal. I keď si ich vrúcne želá (s)poznať, nevie ich vytiahnuť na povrch a spoznať ich. Proste nevie.
Nie som nešťastná. Necítim hnev, nenávisť alebo strach. Nie som šťastná. Necítim radosť, pocit ľahkosti a ani nič smerodajné. Necítim nič. Iba prázdnotu.
Takú nekonečnú, že ju nemám chuť ani zajedať, ani eliminovať niečím produktívnym alebo odstrániť socializáciou. Chvíľu sa mi zdalo, že to prechádza. Keď som spoznala teba a stalo sa medzi nami to, čo sa stalo. Mýlila som sa, neprešlo to a ani ty mi nemôžeš pomôcť.
Som proste pokazená. Skazené vajce, no.
Všetky tie písmená a slová z posledných dní sa mi zlievajú dohromady a prepletajú medzi očami do nezmyselného spletenca. Je mi úplne jedno čo sa mi deje pred očami, i to, čo sa mi pred nimi nedeje.
Je mi putna všetko, prestala som cítiť i výčitky svedomia a akékoľvek morálne a etické pocity, ktoré by naznačovali, že ostalo vo mne kúsok ľudskosti. Neštítim sa ublížiť, i keď to nerobím rada. Len viem, že by to bolo tak lepšie.
Hudba hrá. Seriál beží. Mačka sa prechádza po byte. Vonku sneží. A ja apaticky ležím v hlavou vo vankúši a ani poriadne nevnímam. Deň je monotónny, rovnaký, prázdny.
Ja som prázdna.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
18miki18
30. 1.januára 2015 20:46
Hmm.
Napíš svoj komentár