Celu ta nenavist opanta
tvoje telo znutra ohmata
chces ju dat von,chces ju vytrhnut
no zistis ze aj kozu si musis strhnut
krv vyteka pomaly,ma kopec casu
a ty nechavas vsetko tak,venujes sa hlasu
sepka ti veci co ti rani srdce silne
zrazu lezis na zemy,krv vyteka rychle
boli ta dusa co si ani netusil
o smrt si sa vela-krat pokusil
teraz mozno bude vsetko v pohode
telo vedla teba je vkrcovej polohe,
Zabil si tu ktora ti znicila zivot
citis sa ako bezmocny v lietadle pilot
zabil si tu co zabila ti matku
co vsetko sa vyvinulo s piatku
ona je mrtva to si chcel,do jej tela si ponoril ocel,
ona trpela kym neskonala,ale jej smrti ti nic nedala,
tolko ludi nenavidis nie len ju
keby si ich zabil dostal by si odmenu
kolko ludi ti pripomina ju
tu nenavist si zrodil,je dnu
Zabil si vsebe lasku,nadej
odrvhol si ich a ides dalej
opustil si rodinu kazdeho blizkeho
pripominas cloveka prisneho
je mi nanic sorry...neda sa vystihnut to co sa mi deje v ,mysli
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bookofdark
28. 2.febuára 2008 12:36
Nezabudnúť a odpustiť sú najťažšie bitky ktoré sami so sebou zvádzame, ničí nás to, drví, ľahko sa nám súdi... čo však skryté zostalo,dieťa malé plakalo, kde je človek v náruč ťa vziať, veď predsa vždy je niekto kto má rád. Nie samota nás opantá, hlad po krvi a pomste narastá, a v tom celom tichu zdá sa každý úder srdca jasným bodnutím byť...
Napíš svoj komentár