Keď som sa ho akurát chcela spýtať, ako to, že je upírom mi prešiel mráz po chrbte. Prudko som sa postavila a ani neviem ako som sa dostala cez ten dav k dverám. Jeden upír, čo mal už dosť vypité sa snažil nejako nacapiť na Jill, ktorá neviem ani ako sa sem dostala. Dostala som sa medzi nich.
„Len to skús.“ Precedila som cez zuby a zamračila sa na neho.
„Veľmi rád. Ty sa tu tiež dáko dlho predvádzaš.“ Zasmial sa. Niekoľko upírov radšej ustúpilo a niektorí, chceli aj zasiahnuť, ale tých zase niekto držal stranou. Prudko sa pohol, ja som sa nohou zaprela dozadu. Chcela som ho zadržať a len odhodiť, ale aj ja som mala v sebe pár pohárikov a miesto toho som mu jednu vrazila päsťou. Zamotalo to s ním, ale ustál to. Akurát mal trochu krivo sánku. Tú si švihom ruky napravil a keď sa chcel na mňa znova vrhnúť ho zozadu chytil Matt.
„No tak Jess mal si dosť nie?“ Sam sa k nemu pridal a držali ho.
„Poď. Ideme.“ Povedala som Jill a potiahla ju za ruku. Mávla som chalanom a už sme z tade boli preč.
„Ako si sa tam vôbec dostala?“ opýtala som sa jej, keď sme už boli von na vzduchu.
„Vrátnik spal.“ Šepla. Prevrátila som očami a povzdychla si. Úžasný výber vrátnika.
„Nič ti nespravil?“ opýtala som sa jej starostlivo.
„Nie. Nestihol.“
„Dobre.“
„Ako to, že si tam bola tak dlho?“
„Ako dlho?“
„Sú štyri hodiny ráno. Začínala som si o teba robiť starosti.“ Zastali sme. Ona si robila starosti o mňa?
„O mňa?“ spýtala som sa pre istotu.
„Áno o teba... Ty si pila?“ začudovala sa.
„Eh. Trochu.“ Pokrútila som hlavou a rozišli sme sa pomaly na koľaj. Vošli sme k nám na izbu a išla som si dať hneď sprchu a vyčistiť zuby. Vyšla som z kúpeľne už v pyžame a veci som odložila do skrine. Vlasy som si nechala mokré. Hodila som uterák na posteľ a tak si ľahla. Jill ležala a čítala si. Už už som išla zaspať, keď sa zrazu ozvala.
„Suky?“ jej tichý hlas ma zase prebral. Zamračila som sa na stenu a otočila sa na ňu.
„Áno?“
„Budem aj ja tak silná ako ty?“
„Ako silná?“
„No vylomila si sánku upírovi. Ja keby som mu dala facku tak to s ním ani nehne.“ Zasmiala sa.
„Myslím, že takú silu nebudeš mať. Ale môžeme na tom skúsiť popracovať, aby to aspoň cítil.“ Šepla som.
„A prečo máš ty takú silu?“
„Lebo nie som len Sukuba.“ V tom som sa zarazila. Dofrasa! Som pripitá a ospalá. Prečo sa musí teraz chcieť so mnou rozprávať?!
„Ako to že nie?“ skoro vyskočila z postele.
„Teraz sa o tom nechcem baviť.“ Povedala som a otočila sa jej chrbtom a zakryla sa perinou. Dúfala som, že to nechá tak, ale ona ju strhla zo mňa a sadla si mi do postele.
„A čo potom si?“ potriasla so mnou kúsok, si myslela, že už spím. Neodpovedala som jej a hrala som ďalej spánok. „No tak Suky, ja viem, že nespíš.“
„No tak proste som rodená Sukuba. Logicky, matka bola Sukuba a otec tiež niečo musel byť nie?“ povedala som normálne a pozrela som sa prísne na ňu. Bola som na seba naštvaná, že mi také niečo vypadlo a na ňu, že to tak nenechá a nenechá ma aspoň tie blbé tri hodiny spať. Ostala ticho. Pozerala som sa na ňu. Povzdychla som si a posadila sa.
„Prepáč. Len. Nechcela som ti to povedať v tej situácií, že ja prídem s klubu trochu pripitá a ospalá, ale tak normálne.“
„Toho by som sa asi nedočkala.“ Šepla a odišla si sadnúť na svoju posteľ.
„Ako to myslíš?“
„Nijako. Dobrú noc.“ Povedala a zakryla sa perinou. Chcela som spraviť to isté ako ona mne, ale nemala som na to energiu. Radšej som zaľahla naspäť a v tú ranu aj zaspala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tuttyfrutyflavour
25. 1.januára 2012 18:40
supeeer!!!!!
Napíš svoj komentár