„Nechcem ti ublížiť.“ Povedal a spravil krok ku mne.
„Keby sa dalo to isté povedať o mne.“ Šepla som a predtým než si to všimol som sa po ňom zahnala nohou. Uhol sa tomu len tak tesne a ako som mala nohu nad ním som nimi stisla a prisadla ho na zemi. Vzala som kľúče z opasku. Všimla som si, že niekto po mne vystrelil so stanice. Neuhýbala som sa tomu, len som nastavila želiezka a strela ich zlomila. Síce mi ostali náramky, ale s týmto sa už dalo viacej pracovať. Rýchlo som sa rozbehla a od kraja strechy sa odrazila a skočila na ďalšiu.
Možno upírovi nemôžem konkurovať v rýchlosti ale poznám trasu, v ktorej ma bude ťažko sledovať. Pomyslela som si a keď som videla ako za mnou beží a už skáče, aby sa dostal na ďalšiu strechu skôr ako ja, ja som ja skočila dole a priamo do otvoreného kanála. Doskočila som do riečky odpadu. Zápach som sa snažila ignorovať. Rozbehla som sa tunelom a došla k niekoľkým ďalším vchodom. Kanálový systém som mala v malíčku už skoro, vďaka niektorým vytrvalcom. Bežala som labyrintom chodieb a keď som mala pocit, že ma už nemôže ani nájsť som spomalila a stíchla. Čupla som si a ostala úplne ticho. Snažila som sa plytko dýchať. Nie len kvôli zápachu ale aj kvôli tomu, že by ma mohol nájsť. Stále tu bolo isté riziko, že si náhodou vybral chodbu ako ja a mohol byť niekde na blízku.
Mala som pravdu. Začula som ako niekto prešiel okolo chodby, v ktorej som sa skrývala. Chvíľu pri nej stál a potom sa behom rozišiel preč. Počkala som tam ešte zo hodinu, aby som mala úplnú istotu a potom som šla ďalej tou chodbou.
Vyšla som z kanálu skoro až na kraji mesta, kde sa skrývala spodina ľudstva. Tak aspoň zápachom nebudem budiť pozornosť. Prešla som uličkami a vošla som do obytnej štvrte. Našťastie už bola tma. Vbehla som do paneláku, kde som dočasne bývala a rovno vošla do svojho bytu a zamkla sa. Ani som sa neobťažovala vyzliekaním a tak ako som bola som vošla do sprchy. Páchla som strašne.
Drhla som sa hodinu a minula som asi celý svoj obľúbený sprchový šampón, ale nakoniec to našťastie pomohlo. Zabalená v uteráku som vyšla von a mokré veci hodila rovno do koša. Zvalila som sa do sedačky a zapla telku. Aspoň na chvíľku si oddýchnem a potom si prezriem noviny, ktorý byt si teraz vyberiem. Ostávať dlho na jednom mieste bolo príliš riskantné. Jediné šťastie bolo, že títo moji noví prenasledovatelia ma zachytili v starom byte, kde som si odskočila len po jednu knihu, ktorú som nedočítala. Nič dôležité som tam našťastie neschovala.
„Práve sa nám dostali závažné informácie. Najväčší poskytovateľ práce v našom kraji, bol nájdený mŕtvy vo svojom dome na utajenej adrese. Polícia sa snaží objasniť motív vraždy a aj páchateľa, ale zatiaľ sú na mŕtvom bode. Už sa objavili aj také úvahy, že spáchal samovraždu. Jeho manželka to ale vylučuje, vraj netrpel žiadnymi psychickými problémami a ani v práci nemal problémy. Spoločnosť Porglar už však pracuje na vymenovaní nástupcu, aby sa predišlo zastaveniu výroby a možným prepúšťaniam.“ Hovorila vážne moderátorka v televízií. Na stole mala zapálenú sviečku. Vraj dom na utajenom mieste. Každý dobrý hacker, alebo by stačilo, ak by sa o to viac niekto pozaujímal a mal správne kontakty, a našli by ho ľavou zadnou. Spokojne som sa sama pre seba usmiala. Porglar mi dal poriadny balík za to, že som sa zastavila u neho na návšteve, nezanechala žiadne stopy a odstránila ho z cesty, tak ako si to predstavovali. Samovražda. K inému záveru ani dôjsť nemôžu. Občas som ľutovala policajtov, ktorí sa do toho odhodlane vrhnú a nakoniec nič nezistia. Prečo by si ma niekto objednával, keby nemal istotu, že mu pri dverách nezazvoní polícia s obvinením, že si objednali vraždu toho a toho.
To mi pripomenulo, že som nevymenila simku. Nohu som natiahla k taške hodenej na zemi, prevliekla som ňou ušku na plece a tak si ju podala. Vytiahla som z nej mobil a vrátila ju naspäť. Mobil som rozobrala a vytiahla z neho čiernu sim kartu. Tú som vložila do PDA a celú ju preorientovala. Zmenila som telefónne číslo, ale staré ostalo aktívne a len sa prevedú volania na toto číslo. Mala som to zabezpečené a telefóny som dvíhala len na čísla, ktoré som si vedela zaradiť. Mala som jedného stáleho klienta, ktorý ma raz za čas odporučil svojim bočníkom, ale všetko sa to riešilo cez neho.
Keď som to dorobila som skontrolovala e-mailovú schránku a potom odišla si vysušiť vlasy. Potom som sa prešla cez izbu a obliekla som si čisté oblečenie. Chcela som sa ísť niekam zabaviť, ale pre istotu som ostala v byte a hľadala som nový byt, do ktorého by som sa potenciálne znova presťahovala. Premýšľala som aj nad tým, že či nezmením mesto.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár