-Nevolaj ma Shay, ale Ran. Som Deirin mazlíček.- ozvalo sa mi znova mysľou. Pevnejšie som ho chytila a došli sme do sály, ktorá predstavovala začiatok oblasti päť. Zastali sme na kraji miestnosti a rozhliadala som sa. Nikdy som tu nebola a rovnako aj situácia, ktorá sa tu odvíjala ma nechávala na vážkach, čo mám teraz urobiť.
Deire stála uprostred miestnosti s rukou vystretou smerom k horde démonov. Z jej postoju som vyrozumela, že ich drží. Ale prečo ich drží? Shay.. teda Ran sa pohol dopredu a mňa potiahol spolu s ním. Podržala som ho pevnejšie, aby tam nešiel, ale zakňučal. Skúsila som ísť podľa inštinktu, ako mi to kázala Deire. Pustila som ho z vôdzky. Hneď sa rozbehol k Deire.
„Ran...“ usmiala sa na neho a keď k nej pribehol ho voľnou rukou pohladila po hlave a pritúlila si ho na chvíľu k sebe. „Len pekne choj k Jill naspäť..“ povedala mu a on sa vzdorovito vystrel. No nakoniec sa aj tak vrátil naspäť ku mne. „Zober ho ku nám. Neskôr sa ku vám pridám.“ Povedala mi. Prikývla som. Znova ho zapla na vôdzku a išla s ním do jej izby.
-Dobre čo ti povedala.- pomyslela som si a dúfala, že to zachytí.
-Ako to vieš?-
-Tipujem.-
-Drží tam démonov, veľmi nebezpečných, ktorých uväznili títo magori. Chystá sa ich pustiť a pôjdeme veľmi rýchlo z tadeto preč. Na ňu sa nehnevajú, ale to čo tu rozpútajú ani ja nechcem vidieť.-
-Ale nebudeme ich musieť potom chytať?- zastala som a začula hlasné vrčanie. Asi ich už pustila.
-Nie, to nerieš. Vyskoč mi na chrbát.- povedal a zohol sa. Chytila som sa jeho obojku a vyskočila na neho. Rýchlo sa rozbehol preč.
-Počkaj a čo Deire?- otočila som sa ale to som už videla ako beží za nami.
„Deire.“ Povedala som nahlas s úľavou. Pousmiala sa. Bežali sme chodbou, ktorou sa mierilo z podzemia preč. Tam nás však zastavili démoni. Čakala som, že ich Deire len tak odpálkuje z cesty, ale ona nič nespravila.
-Jill drž sa a poriadne.- varoval ma v hlave. chytila som sa pevnejšie a on sa na nich prudko rozbehol. Deire bojovala s nimi tiež. Len ja som tam ako teľa sedela a nič nerobila. Teda robila. Pevne sa držala, lebo každú chvíľu hrozilo, že z neho spadnem, ale čo viac som mohla robiť? Keby som im chcela nejako pomôcť, skôr im sťažím situáciu, ako uľahčím.
„Ran za nami.“ Povedala som a on sa prudko otočil a zahryzol ďalšieho démona. Už som si myslela, že ich viac prísť nemôže, ale tým, že sa dole rozpútalo peklo sa tlačili všetci von. A ako sa hovorí, aj cez mŕtvoly. Bránu však nik nechcel otvoril. Tá sa ale v tom momente, keď som na ňu hľadela prudko rozrazila a svetlo, ktoré cez ňu dnu prenikalo bolo prudké a veľmi nepríjemné. Len čo zasiahlo démonov sa začali krčiť na zemi a zvíjať od bolestí.
„Čo to je?“ nechápala som. Ran sa rozbehol po Deire. Sklonil sa a ja som jej automaticky pomohla k nemu hore. Musela som ju pridŕžať a snažila sa ju skryť jej plášťom pred tým svetlom, ale mala ho strašne deravý už. Ran sa rozbehol proti svetlu a len čo sme prešli bránou sme boli mimo neho. Všimla som si dôvod toho svetla. Anjel! Ran zastal a otočil sa smerom k bráne a začal ju zatvárať. Preložila som lepšie Deire a zoskočila dole. Vzala som druhé vrátia a začala ich ťahať a zatvorili sme ich súčasne. Vtedy to dievča, anjel, prestalo tak žiariť a dala na dvere dáku zvláštnu pečať.
„Ako je na tom?“ opýtala sa a hneď išla k Deire.
„Popálilo ju to svetlo.“ Povedala som a Ran ju zložil na zem a zmenil sa na človeka.
„Má aj pár rán.“ Povedal.
„Mrzí ma to.“ Povedalo dievča.
„To nič zlato, vieš, že sa nebude hnevať.“ Vystríhal grimasu a to dievča sa hneď rozosmialo.
„Fajn.. uvedie ma niekto aj do obrazu?“ opýtala som sa tých dvoch trochu nahnevane.
„Prepáč.“ Povedalo dievča a podalo mi ruku. „Volám sa Camel... ale stačí Cam.“
„Je moja priateľka.“ Dodal Shay. Deire sa nepríjemne pomrvila.
„Ak to bol dáky Anjel, Boh ho ochraňuj.. ak to bola len Cam, tak Shay, ochraňuj ju.“ Zavrčala nespokojne a opatrne sa posadila. Čupla som si k nej a chytila ju za plecia. Cam sa hneď schovala za Shaya.
„Robí si srandu, vážne.“ Snažil sa ju presvedčiť. Pohľad, ktorým ale Deire obdarila tých dvoch, vôbec nehovoril, že by si robila srandu.
„Hlavne, že sme sa z tade dostali... a oni sa dúfam, nedostanú von.“ Povedala som aby som pretrhla to ticho.
„Cez moje puto sa nedostanú.“ Povedala hrdo Cam.
„No tak.“ Šťuchla som do Deire.
„Fajn.. Skúsim sa tváriť vďačne.“ Prevrátila očami a postavila sa. „Ďakujem Cam, že si ma nespražila viac ako si mohla a že ich tam udržíš, kým sa nezožerú navzájom.“ Povedala, aj keď sa snažila, vedela by to lepšie, ale zas som ju nechcela provokovať. Cam sa rozžiarila ako slniečko a Shay jej len dodal, že jej to hovoril.
„A čo teraz?“ spýtala som sa ich, ale to už za nami pristávala heliktoptéra. Páni, naši sú rýchly. Daniel asi bude mať nervový záchvat, keďže som odišla bez jeho povolenia. Nastúpili sme do lietadla a nechali sa odniesť naspäť na univerzitu.
„Môžem.. už teraz?“ opýtala som sa Deire.
„Jill.. vysvetlím ti to potom, keď sa dáme do poriadku a budeme na izbe dobre?“
„Jasné... Suky.“ Usmiala som sa na ňu a ona mi ho opätovala. Potom sa dívala len von. Stále mi boli však záhadou tí dvaja, pretože u nás som ich ešte nevidela. A ako je na tom Matt??
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár