Kedysi som bývala úplne normálna. No závisí aj od toho ako si vy normálnosť predstavujete. Chodievala som do školy umenia, ktorú som úspešne skončila. Odsťahovala som sa do veľkého mesta, aby som niečo dokázala. Keď som to už mala na dosah, sa stalo pár divných vecí a to ma zviedlo z tej správnej cesty na úplne inú. Teraz pracujem v bare, kde zastávam funkciu barmanky a tanečníčky. Ako sa bude môj život vyvíjať ďalej, nemám poňatia. To, kam som sa dostala, ma naučilo žiť život zo dňa na deň a nie plánovať roky dopredu.
Niekedy dve hodiny po službe som sa dostala do svojho bytu. Zvalila som sa do postele a pozrela sa na digitálny budík na nočnom stolíku. Šesť hodín ráno. A ja si práve len líham do postele. Všetci teraz vstávajú a len idú do práce. Nastavila som budík na dvanástu poobede, zhodila budík a len tak sa prekryla aspoň dekou. Na viac som dnes nemala energiu. Vzrúšo ešte len začne od dnes v práci. Hľadá sa nová barmanka... pamätám si aké to bolo keď som ja do nej prišla .. heh. Som zvedavá koho si vyberie šéfová teraz. Čo som si všimla, má na to poriadny nos.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár