„Nemám poňatia.“
„Nemáš?“ zastali sme. Chalani zastali kúsok od nás.
„Chcem z tade dostať hlavne Miley a Henryho. Potom už uvidím ako sa to bude vyvíjať.“
„Aj to je začiatok nejakého plánu nie?“
„No hej, ale čo ty.“
„Mne nič nespravia... už.“ Povedala som a rozbehla som sa ďalej.
Zabralo nám to času, kým sme sa rôznym kľučkovaním dostali znova do nášho lesa. Po takej fiktívnej hranici od našej vily, som už musela bežať sama. Nechcela som ich nijako ohroziť. Vedela som, že TJ ju do určitej miery prekročil, ale bolo to asi len preto, aby mal prehľad, čo sa deje a mohol tak prípadne zasiahnuť alebo varovať.
Ani som nezastala pred vilou a vbehla som rovno dnu. Sekundu na to už bola pri mne mama a stískala ma.
„Si v poriadku?“ pýtala sa ma hneď. Za ňou sa zjavila Miley a znepokojene na mňa pozerala.
„Áno som.“ Šepla som a objala ju. Pustila ma a išla som sa do kuchyne rovno najesť. Hlad som mala poriadny. Ako vybrala fľašu z chladničky a otvorila ju, tak sa mi rozpálilo celé hrdlo. Počkala, kým som sa do sýta najedla a potom ma odprevadila na izbu. Chcela som si dať sprchu, ale ostala so mnou v izbe.
„Ako si sa ich zbavila?“ opýtala sa ma priamo bez okolkov.
„Použila som oheň.“ Povedala som. Dívala sa mi priamo do očí. Znamenalo to, že sa snaží zo mňa dostať pravdu. Oheň som použila, to bola pravda.
„A tie zranenia?“
„Zvieracia krv...“ zatvárila som sa kyslo. Raz som ju pila, tak som vyvolala tú spomienku, aby to vyzeralo vierohodne. „Okrem toho.. pomohla aj tá látka..“ pozrela som sa jej do očí. Zabralo to. Usmiala sa a bolo vidno, že sa teší.
„Dobre.. daj si sprchu a oddýchni si.“ Prikývla som a odišla preč. Hneď som vbehla do sprchy a poumývala som sa celá. Vysušila som si vlasy a obliekla som si tepláky a tričko. Musím teraz vymyslieť, čo ide nasledovať.
Dlho som rozmýšľať nemusela. Niekto vpadol do vily. Rýchlo som si vzala lovecké veci a zbehla som dole. Pár upírov bolo mŕtvych a ohorený pás na stene. Pozerala som sa priamo na lovcov. Dole stála ešte Miley, Henry a akurát so mnou prišla mama. Lovci otočili proti nám zbrane.
„Nie, ich nie.“ Ozval sa Zack a vošiel dnu. Poslúchli ho.
„Čo má toto znamenať?“ zvýšila na nich hlas mama.
„To je už to, že tu nemieni znášať tú tvoju prácu.“ Povedala Miley. V živote som ju nepočula sa takto rozprávať s mamou. Henry sa pridal na jej stranu a ja som stála ako soľný stĺp. Zrazu som v sebe cítila rozpor týchto dvoch svetov. Jeden, kde bola Miley, Henry a Zack. Plný slobody a metaforickom boji proti zlu. A druhý, kde som bola táto vila, rodičia a tie ich experimenty. Svojím spôsobom nechceli robiť nič zlé, alebo.. len chceli, aby som bola v bezpečí, aby mi nemohli ublížiť..
„Maya.. poď ku mne.“ Povedala Miley. Celý čas, čo som bola zamyslená, sa tam rozprávali a hádali. Ja som sa pozrela na ňu a potom na mamu. Zrazu som nevedela, čo mám robiť.
„Na toto tu nemáme čas!“ povedal nahnevane jeden lovec a vystrelil ohnivý prúd na mamu. V tej sekunde som sa prudko pohla a už som stála pred ňou a odklonila automaticky oheň od nej. Väčšina, čo do toho nebola zasvätená, ostala stáť ako obarená.
„May... čo to robíš?“ spýtal sa Zack nechápavo.
„Nie je hlúpa a rozhodla sa stáť na tej strane, kde jej bude najlepšie.“ Povedala prísne mama. Nedokázala som prehovoriť. Prečo som to spravila? Mohlo to rozhodnúť za mňa a ja by som bola voľná.
„To je hlúposť!“ oboril sa na ňu Henry.
„May.. pôjdeme...“ chytila ma za rameno a rozišla sa naspäť hore. Správala sa ako keby práve nezomrelo asi päť upírov z nášho klanu, ako keby oproti nám nestálo šesť lovcov, dvaja pol upíry a dvaja naši vlastný členovia.
„May.. poď ku nám.“ Povedala prosebne Miley. Ale ja som sa otočila a šla za ňou. Prečo som sa otočila?
„Maya .. nie!“ rozbehol sa za mnou Zack a chytil ma odzadu. „Nechoď s nimi.. prosím.“ Šepol mi do ucha.
„Ja...“
„Prosím..“ pevnejšie ma chytil. „Ľúbim ťa.“ Dodal po chvíli takým hlasom, aby som to len ja počula.
„Ja.. teba tiež..“ šepla som. „Ale.. musím ísť..“ povedala som so slzami v očiach a vymanila sa z jeho objatia. Vyšla som hore schodmi a šla za mamou. Počula som dole ešte nejaký hrmot, ale teraz som chápala maminu istotu. Vedela, že nič nespravia jej ani otcovi, lebo ja sa im postavím do cesty.....
Lizy
Sledovala som cez okno, čo sa dialo vo vnútri. Bola som schovaná za Motom. Nemohla som uveriť tomu, čo sa dialo vo vnútri. Ako to, že May sa otočila všetkým chrbtom a šla za ňou.
„Musí byť na ňu naviazaná. Inak si to neviem vysvetliť.“ Povedal Dave, ktorý stál vedľa mňa. TJ prikývol.
„Musíme ju od nej nejako dostať.“ Šepla som.
„Ale to sa musíme zabiť jej rodičov. A to sa nám ona postaví do cesty.“ Vedela som, že mal pravdu, ale musel existovať nejaký spôsob, ako by sa to dalo obísť. Predsa, vždy sa niečo našlo. Nejaká skulinka. Treba sa na to len nejako lepšie pozrieť. Lovci nič nezmohli. Teraz nie. Museli sa pripraviť nanovo na to, že im bude stáť v ceste upír odolný voči ohňu a nedobrovoľne oddaného k nim.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tuttyfrutyflavour
10. 12.decembra 2011 23:26
dobre to komplikuješ
Napíš svoj komentár