„Nie že vyleješ na gauč.“ zasmial sa mi za chrbtom Damon a oprel sa vedľa mňa o operadlo. Keď som nedávala pozor, schmatol mi ovládač a prepol na nejaký film. Ladne preskočil sedačku a dosadol vedľa mňa. „Tak, ako v škole?“ usmieval.
„V pohode.“ prikývla som. „A ty? Tu?“ Porozhliadol sa ako keby mu to pomohlo. Aj tak ho všetci počujú.
„Nuda, hrozná nuda.“ zasmial sa. "Nepustia ma ani von.“
„Viem ako to myslíš.“ usmiala som sa na neho. „Ako dlho poznáš mojich rodičov?“
„No...asi tak ... dva dni aj s cestou.“ smial sa, ale mne zamrzol úsmev na tvári.
„Čože?“ otočila som sa na neho.
„Čo si taká prekvapená?“ nechápal. Radšej som položila pohár na stolík.
„Veď ... vieš... na čo si tu ... ale ...“ nejako mi dochádzali slová. Hlava pracovala rýchlejšie ako dokázalo telo reagovať na to. Oni ho nepoznali. Oni ho len tak zavolali a dúfali, že sa trafia.
„No poslal ma sem otec, asi deň predtým spolu tvoji a moji volali.“ nerozumel. „Nevedela si o tom?“ nadvihol obočie. Prudko som sa postavila a odišla som do svojej izby. AKO MI TOTO MOHLI UROBIŤ??? Pozvali sem úplne neznámeho upíra a dúfali že sa chytím?!?! Pustila som si na plné pecky mini vežu a spievala si. Mama mi po chvíli začala búchať na dvere, ale odignorovala som to. Viem, že to neznáša, ale naštvala ma.
„I don’t want to stay another minute. I don’t want from you, say another word!“ zaspievala som poriadne nahlas aby tomu aj ona rozumela. Mala som sto chutí odtiaľto vypadnúť. Nemohla som tomu jednoducho uveriť. Chodila som nervózne po izbe hore dole ako zúrivá tigrica.
Celú noc som takto penila. Nevyšla som z izby dokonca ani vtedy keď som mala ísť do školy. Nemala som chuť sa vôbec s niekým z vily stretnúť.
Neskutočne som z toho ostala sklamaná. Oni ako keby dohodli s nejakým talianskym klanom spojenie a ja mám byť to puto medzi nimi dvomi? Prišlo mi to tak.. tak nefér voči mne. Prečo by som akurát ja niečo mala také podstupovať? Dobre možno nešlo práve o to, ale je to niečo v takom zmysle.
Spomínam si na to, ako mi Miley rozprávala ako sa stretla s Henrym. Ona ešte nebola upírka. Pracovala v kvetinárstve a robievala nádherné ikebany a kytice k akejkoľvek príležitosti. Vraj to bola láska na prvý pohľad, alebo ako sa smeje Henry na prvé ovoňanie. On v tej dobe už bol upírom a patril do tohto klanu. Prvý krát sa stretli, keď sa Miley prechádzala parkom a Henry tam sedel a čítal si knihu. Nejaký zlodej si trúfol ju okradnúť a Henry jej hneď prišiel na pomoc. Odvtedy za ňou chodil do kvetinárstva a kupoval jej kvety. Rok na to ako sa poznali jej prezradil svoje tajomstvo a ona sa ho vôbec nezľakla. S láskou ho prijala. Počkali ďalší rok a potom ju požiadal o jej ruku. Mali svadbu a počas svadobnej noci ju premenil na upírku.
Ja by som chcela tiež zažiť niečo také romantické ako toto. Nechcem žiadne dohodnuté partnerstvá ani nič. Dobre, existuje pár výnimiek, ktoré sa takto zoznámili, ale aj tak.
Zobrala som si notebook a na posteli som si s ním sadla. Chvíľu som váhala, ale nakoniec som ho predsa len zapla a prihlásila som sa na uzavretú sieť pre upírske klany. Rýchlo som tam našla osobu, s ktorou som práve chcel hovoriť. Teda, hovoriť som nemohla, to by ma tu všetko počuli, ale písať áno. Zo zvukov od klávesnice sa nedá predsa odhadovať, čo píšem. Napísala som mojej najlepšej kamarátke.
May: Ahoj, Lizy. Neuveríš, čo sa u nás stalo!
Lizy: Ale uverím. Moja mama už telefonovala s Miley.
May: To už? Dáka rýchla.
Lizy: No vraj si penila tak, že sa báli, že ujdeš cez okno a nevrátiš sa, ale napadneš prvého kto ti príde pod ruky.
May: Až tak som zase nebola nahnevaná. Teda možno áno, ale tak kto by nebol???
Lizy: No to verím, že si bola. Ja by som bola rovnako. Moja mama našťastie je šťastná, že som nezadaná, aj keď možno nie nadlho.
May: To myslíš ako?
Lizy: Mám vo výhľade jedného fešáka. Xixi
May: Dúfam, že ti nebude vadiť, ak sa na neho nebudem hneď pýtať..
Lizy: Jasné, že nie zlatí... porozprávam ti o ňom inokedy, keď budeš mať lepšiu náladu. A ako inak v škole a kedy dáme stretko?
May: V škole je to zatiaľ celkom fajn. Všetko je lepšie ako sedieť tu vo vile. A stretko? Najbližšia párty?
Lizy: O týždeň?
May: Beriem.
Lizy: Dobre, idem pomôcť mame. Zatiaľ sa maj.
May: Super, teším sa na teba. Papa
Lizy offline
May offline.
Vypla som notebook a odložila som ho. Pomohlo mi, keď som s ňou trochu popísala. Mrzelo ma, že som sa s ňou nebola častejšia, ale obidve sme mali svoje povinnosti. Nechápem, prečo by sme nemohli byť v jednom klane. Chápem to, že nemôže nás byť priveľa na jednom mieste. Možno je to tým, že sme obidve ešte mladé, ale určite sa raz k tomu nejako dostaneme.
Ráno som sedela už pri okne a len tak mlčky pozerala von oknom. CDčko v rádiu už dávno prestalo hrať. Vo vile bolo ticho ako keby tu ani nikto nebol. V tejto polohe som vydržala celý deň.
Keď som sa pozerala na západ slnka, ktorý sa z polovice skrýval za rohom, kam som už nevidela, ozvalo sa klopanie.
„Choďte preč.“ Povedala som a skryla si tvár do vankúšov. Nepočúvla ma, aj tak vstúpila, ale aspoň otec odišiel.
„Maya.. zlatíčko..“ začala hovoriť ale ja som na ňu len zavrčala. Ostala stáť ako prikovaná v polovici izby.
„Ako.. ako ste mohli?“ pozrela som sa na ňu a posadila sa normálne.
„Báli sme sa, aby si neostala sama a...“
„Aha! Tak preto ste sem pozvali prvého cudzieho, ktorý vám prišiel pod ruky?!“
„No možno to nebola najsprávnejšia voľba....“
„Možno?“
„No tak dobre. Pošleme ho preč...“
„A?“
„A sľubujem, že budeme trpezliví a vyčkáme, kým si nenájdeš vlastného partnera..“ povedala rezignovane. S malým úsmevom som sa jej poďakovala a naďalej trucovala pri okne.
„Ale...“ ozvala sa zrazu. Prekvapene som pozrela. Stála pri dverách. Otočila sa naspäť na mňa. „Musíme ti predsa len niekoho sem doviesť.“
„Prečo?“ zamračila som sa.
„Nemusí to byť priam tvoj životný partner. Ale niekoho s kým by si pracovala ak by to bolo treba.“ Znelo to celkom logicky. Však môžeme byť kamaráti.
„Dobre, môže byť. Ale nechcem, aby to nebol niekto cudzí.“ Postavila som sa.
„Lizy to byť nemôže. Má svoj klan.“ Povedala hneď a to mi ešte len hlavou blysol ten nápad.
„Porozprávam sa o tom s otcom a uvidíme ako to dopadne.“ Povedala nakoniec a odišla. Chvíľu som pozerala na zatvorené dvere. Prečo to tak nespravili skôr? Prečo pozvali práce Damona?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár