Nechápala som síce ako to súvisí s mojou frustráciou okrem iného z toho, že som sa narodila zo zväzku starého mládenca a ženy, ktorá ostala na ocot a ani jeden z nich s tým nehodlal nič robiť. Samo o sebe by to nebolo tak hrozné, ale ako vravím samo o sebe. Po čase som ju o svojej skrúšenosti informovala už len keď som nemala čo čítať, pretože mi zaručene strčila do ruky biografiu niekoho, kto mal ťažké detstvo a podľa mojej mamy bol hodný obdivu.
Cítila som spriaznenosť hlavne s Jackom Londonom, pretože jeho matka bola pochybná ezoterička. Keď sa mi deti v škole smiali, že tá moja vyzerá skôr ako stará mama, a že venuje prírodnému liečiteľstvu, bolo dobré vedieť, že aj iní ľudia mali matky šarlatánky. (Že ňou nie je som zistila až oveľa neskôr).
Presvedčenie, že sme podivní som nestratila ani po prekročení pubertálneho veku a nespočte prečítaných životopisoch. Je mi jasné, že domov si nikoho nebudem brať, (teda ak nepôjde o to aby som sa dotyčného zbavila) ešte dlhý čas, ale dnes som si uvedomila, že to nebolo zas až tak zlé. Mohla som si odmalička trénovať kreslenie po stenách bez scén a chovať si v panelákovej izbe dážďovky, jašterice, holuba, kačku...
Rozprávala som sa dnes s 12 ročným dievčatkom a zdesilo ma, akú výchovu dostáva.
A možno nebude mať so sebadisciplínou také problémy ako ja, ale obávam sa, že slobodu jej ducha ubijú skôr než vyrastie.
Nemôžem tvrdiť, že svojim rodičom nezazlievam niektoré veci, ktoré mi sťažili život, ale dnes som bola prvý krát rada za všetko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár