Jürgen? tvoj brat sa volá Jürgen? Hubert sa nestačil čudovať. Pod pôsobením alkoholu sa zakaždým nad všetkým čudoval a keďže to bolo podľa neho tentoraz aj opodstatnené, jeho výraz tváre bol tak premrštene začudovaný, že Ine pripomenul míma.
-Áno, druhý manžel našej mamy bol Nemec.
-Aha, jasne. Hubert vytiahol ukazovák a zašermoval ním vo vzduchu, akoby sa chystal čarovať, hneď mu však začal zavadzať a tak si ho rozpačito schoval za chrbát.
Ina ho vodila rozvetvenou spleťou uličiek.
Napokon zastala pred oblúkovými dverami a potisla ho do nich. Bol to starší tehlový obytný dom. Chytila ho za rukáv a skackala schodmi ako impala. Pred dverami zaštrngala hrubým zväzkom kľúčov na ktorých si povšimol ružový, operený chumáč nejasného tvaru a vstúpili dovnútra.
Pôsobením chladného vzduchu počas prechádzky a zvláštnosťou bytu sa stalo, že Hubert trochu vytriezvel. Ina ho posadila v obývačke a on sa rozhliadal.
Steny zdobili tapety s decentným dekorovaním, ktoré pôsobili veľmi staromódne.
Z okna bol výhľad na siluety budov, ktoré sa v okolitej tme rozpíjali ako čínska tieňohra.
A naľavo bola chodba, v ktorej Ina zmizla. Steny chodby boli polepené detskými kresbami. Neforemné usmievajúce sa zvieratá, červené strechy, draci so senilným výrazom v tvári. Hádal motívy kresieb a pri jednej záplave kvetov ho napadlo, že sa niekto iste snažil zachytiť sen včiel.
Poškrabkávajúc si hlavu, prezeral si ďalšie a takto došiel k zavretým dverám. Spod dvier unikalo svetlo. Popošiel ďalej a ocitol sa v kuchynke, kde našiel Inu. Ina sa naňho usmiala a pokračovala v príprave čaju. Popritom veselo švitorila a Hubert sa dozvedel, že si zvykne nosiť kresby z neďalekej základnej umeleckej školy, čo ho však prekvapilo, že aj z domova dôchodcov a z psychiatrickej liečebne.
-Duševne chorí ľudia majú v sebe občas toľko poézie, že by si neveril. Keď som tam bola minule, stretla som jedno dievča...
Hubert čakal a hádal, aké to dievča stretla, ale Ina si to asi rozmyslela a náhle utíchla evidentne pohrúžená do svojich myšlienok. Hubert sa nikdy nedozvedel aké to dievča tam Ina stretla.
Nevedel sa rozhodnúť, či sa mu zdá narušená, alebo je to len dievča s trápením, ktorému nerozumel, ale pre niečo mu bola sympatická a oduševnene prikyvoval.
Vždy keď sa snažil tváriť uvoľnene ako ostatní, mal z toho len to, že sa cítil ako blb. Teraz sa cítil naozaj uvoľnene a pritom sa necítil ako blb. Asi sa do Iny zamiluje.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
uu
1. 5.mája 2012 23:58
Ty si sledovala Derricka! Nakoniec bol Hubert ten učiteľ hudby, čo zavraždil poloprimitívnu blondínku, že?
2
Myslela som, ze uz to nepride, ale tato cast ma pozdvihla a tym padom spokojne mozem opustit tento blog s neskonalou radostou, ze predsa len som sa dockala a ty si opat uzasna.
-Duševne chorí ľudia majú v sebe občas toľko poézie, že by si neveril. Keď som tam bola minule, stretla som jedno dievča...
Hubert čakal a hádal, aké to dievča stretla, ale Ina si to asi rozmyslela a náhle utíchla evidentne pohrúžená do svojich myšlienok. Hubert sa nikdy nedozvedel aké to dievča tam Ina stretla.
Nevedel sa rozhodnúť, či sa mu zdá narušená, alebo je to len dievča s trápením, ktorému nerozumel, ale pre niečo mu bola sympatická a oduševnene prikyvoval.
ps: dnes mi prisiel list! a musim ti ukazat foto!
-Duševne chorí ľudia majú v sebe občas toľko poézie, že by si neveril. Keď som tam bola minule, stretla som jedno dievča...
Hubert čakal a hádal, aké to dievča stretla, ale Ina si to asi rozmyslela a náhle utíchla evidentne pohrúžená do svojich myšlienok. Hubert sa nikdy nedozvedel aké to dievča tam Ina stretla.
Nevedel sa rozhodnúť, či sa mu zdá narušená, alebo je to len dievča s trápením, ktorému nerozumel, ale pre niečo mu bola sympatická a oduševnene prikyvoval.
ps: dnes mi prisiel list! a musim ti ukazat foto!
Napíš svoj komentár