Naše drapérie

Myslím, že hľadala zrkadielko, ktoré však nenašla a tak vybrala z kabelky sekáčik a pridržiavala si ho pred tvárou. V jeho odraze si potom narúžovala pery a prezerala si tvár.
Fast food bol preplnený a netrvalo dlho aby sme sa stali stredobodom pozornosti prežúvajúcich.
Bola som však už unavená vzrušením predchádzajúcich udalostí a tak som sa nezmohla na nič.
Koniec koncov, aj moje pokusy vysvetliť jej, že sekáčik v kabelke nie je práve dobrým nápadom prednedávnom zlyhali.
Najviac ma však udivuje jej kleptománia.
Cítim sa stiesnene keď mi ukazuje svoje úlovky a som v rozpakoch, keď mi ich chce darovať. Zračí sa v nej úprimná radosť, že ma poteší a ja viem, že by som ju mala vyhrešiť, ale je mi strašne ľúto zlomiť ju. Rozpačito prešľapujem na mieste a preberám si možnosti.
Napokon ju pokarhám a vymôžem si sľub. Chcela by som ju ubrániť od verejnej potupy, ktorá je len otázkou času.
Potom na celú vec zabudneme a ideme spolu von.
-Páčia sa ti piercingy v bradavkách?
-Sú nechutné!
-Hmm... Nejdeme ešte sem? Pozrime či nedostali nové košele.
-Ty by si si tie piercingy dala spraviť?
-Hej.
-...
-Tak poďme.
Som znechutená a aby som nič nemusela povedať dám sa do chodu smerom k obchodu, ktorý vybrala.
Snažím sa nevšímať si jej lačné pohľady k veľkorysému výstrihu predavačky a v duchu sa spytujem čo by s ňou bolo, keby som sa neustále nesnažila ju umravniť a či by nebolo načase nechať ju napospas jej osudu. Možno by prišla na mnohé aj sama. Ale čo všetko by ju to stálo?
Podídem k nej a pripomeniem jej posledný sľub.
Ale keď vychádzame, viem, že ho nedodržala. Cítim to.
Má dve nádherné hodvábne košieľky.
-Táto môže byť tvoja. Páči sa ti?
-Sľúbila si mi...
-Tak už nebudem. Ale netešíš sa? Máme krásne veci!
Nechávam sa uplatiť sľubom a povzbudená mojou unavenou krotkosťou ukáže mi knihu, po ktorej som už dlho túžila, ale nekúpila si ju, lebo je veľmi drahá a podáva mi ju. Pritom je tak detská a milá, že sa vo mne dojatie a obavy miešajú s neobyčajnou prudkosťou.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu