Cestou domov som sa zastavila pred výkladom kvetinárstva miestneho drogového bossa a prezrela som si smútočné oznámenia vylepené na skle. Vybrala som si. Sympatický starý pán, ten to pre mňa iste spraví.
Bol to zvláštny pohreb. Každý je zvláštny.
Pamätám si pohreb jedného mladého dievčaťa. Len na čele mala zamodralú menšiu škvrnu. Dom smútku má veľkú presklenú stenu a kňaz predniesol svoju smútočnú reč pred ňou. Tragikomické bolo, keď uprostred jednej jeho vety prešiel za jeho chrbtom vlak. Príliš mrazivá ilustrácia. Načasovanie ako nacvičené. Dúfam aspoň, že to nebol ten istý spoj.
Prebleskujúci vlak spustil záchvev vzlykov ako dirigentská palička.
Ako vždy aj tentoraz som podišla k rakve aby som vzdala úctu a vložila do nej niečo čo chcem pochovať. Šeptom som prehovorila k mŕtvemu pár slov.
-Prosím Vás, vezmite to so sebou, zverujem Vám to. Ďakujem.
Každý deň počas takmer dvoch mesiacov sa mi vynorí plno drobností a v duchu ich zabalujem do balíčkov, aby som ich mohla raz týždenne odovzdať cestovateľom, ktorých si vyberám náhodne.
Cestovateľov som predtým väčšinou nepoznala.
Sledujem ich príbuzných a rozoznávam, čo sa odohráva v ich hlavách. Koľkí práve myslia na svoj pohreb, na svoju smrť, už viem rozoznať kto z nich smúti za mŕtvym a kto sa oddáva sebaľútosti, keď má tak príhodnú príležitosť ju prejaviť, myslia si, že to nikto nerozozná, ale rozozná. Aj kto sa práve schováva za falšovaný smútok, či kto premýšla nad koncami ako takými. Pritom sa snažím rozlúčiť so svojím balíčkom.
Bola som zasa raz o niečo lahšia. Zastavila som sa v Tescu a prezerala som si tváre.
Ešte stále to nebolo dosť. Stále príliš porovnávam.
Stála som pri koreninách, neschopná nájsť šafran, keď som ho uvidela v uličke s DVD filmami.
V prostredí preplnenom bolestne fádnymi starosťami o správne zaškrtávanie nákupných zoznamov, starosťami s porovnávaním cien bylinkových masiel či znepokojením nad zaujímavejšími obsahmi nákupných vozíkov známych mi jasne zavibroval útvar, ktorý sa nachádza medzi pľúcami, hrudnou kosťou a bránicou.
Áno práve ten.
Nevšimol si ma. Stála som tam kým sa nestratil z dohľadu.
Chvílu som ešte sledovala prázdne miesto, kým mi z očí nevyprchal obraz a neboli tam znova len regály. Získala som dobrý dôvod na intenzívne ochutené zrnká theobromy cacao a obsah nového balíčka.
Znova som precitla na to, ako veľmi neobjatá som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
titusik
30. 4.apríla 2010 20:32
úžasné.
3
Do akej miery pravdivé to je? myslím to s tými pohrebmi.
(pýtam sa, lebo to znie tak knižne. tak nevídane.)
(pýtam sa, lebo to znie tak knižne. tak nevídane.)
Napíš svoj komentár