Tigris tigris éjszakánk, erdejében sárga láng

V lavíne kvapiek, stáť v upršanej noci v parku s hrnčekom punču v pravej ruke sa dá aj s úsmevom, a že zaň nemôže len ten punč, lebo... Skutočná rozžiarenosť. Súperím s viedenskou vianočnou výzdobou. Hoci s pravidelným krčením nosa. Lebo kýchanie.
O zvlášť úprimnej radosti možno hovoriť ak vám roztečený úsmev opätuje niekto, koho ste hľadali v spánku celú noc. Lebo hlúpy sen, a naozaj ste nevedeli ani jeho meno, o tom, že nebolo potúch v ktorej galaxii hľadať už ani nevravím.

A teraz ako silná mliečna hmla zhltla ďalšie velkomesto, dobrú chuť a príď častejšie, vravím si v duchu. Občas celkom stačí dýchať a myslieť na to, že svojím telom zaberáte malý priestor, ktorý je síce zanedbateľný, ale zem pod vašimi nohami má iste nejaké súradnice, teda zaiste v tejto chvíľi jestvujete a hlboké nádychy až bolia v hrudi, ako skutočné niečo môže byť.

"Vo vzájomnom styku myslí je čosi iluzórne. Hranice sú neviditeľné, no nemožno ich prekročiť. V hre je taká silná vôľa dávať a taká silná vôľa prijímať, až hrozí, že sa staneme tým druhým (...)."

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu