z materskej lode
ocitol sa sám
v nedozernej
vesmírnej hmote
so všetkou nehou
medziplanetárnej
prostitútky
preniesla sa mu
ladne z očí
priamou linkou
do srdca
cez drobné kúsky
prefíkané pehy
perlete na pere
povýšil na pochodne
hviezdnej búrky
len hmlovinu vnímal
keď mu zahládzala
dušou výmole
ciest jednosmerných
do pekla
zatiaľ čo horúčka
opiekla pud sebazáchovy
do mäkka
putá bytia
jemne sňala
s úmyslom uložiť ho
v mauzóleu
na Chárone
najväčšom mesiaci Pluta
zakým kradol mihajúcim
okamihom zabudnutie
pribíjaním spomienky
do pamäťovej siete
ona už sa lúčila
pietne
po tomto
voľnom páde
akosi nikto
znovu nevzlietne
Pretože už nemožno veriť v korytnačku pod doskou, na koniec sveta a podmorské panny, oni všetko vyvrátia, všade pchajú nos a meracie zariadenia! Ostal mi už len vesmír, tam budem klásť svoje vajíčka nádeje a čarovnosti odtéééraz
A Yeti neboj sa, ja im nepoviem, kde si.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kemuro
30. 3.marca 2010 20:34
Napíš svoj komentár