Odkedy som naposledy niečo písal, prešlo už niekoľko dní. Stále som v tých prekliatych stolových horách. Sedím v starom betónovom vojenskom bunkri a niesom prvý čo sem prišiel hľadať zásoby. Aspoň, že tu tečie voda, síce je hrdzavá a smrdí, ale je to voda. Z potravín, alebo akýchkoľvek zásob sú tu iba jedny staré nohavice, do ktorých si niekto uľavil a už sa na nich začal vyvíjať aj ekosystém... Inak tu nechali iba prázdne hrdzavé konzervy.

Naposledy som jedol pred dvomi dňami, mám mdloby a tieto riadky píšem iba vďaka tej vode čo mi dodala aspoň trochu nádeje. Musím ísť ďalej. Ak tu zostanem, zahyniem a všetko čo som spravil bude úplne zbytočné, musím nájsť aspoň dáke korienky...

Keby to nevýjde... Otvorte obálku, sú tam dáke tyčinky... Alebo to tak aspoň vyzerá...

 Napínavý príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár