Markus vysiel z podzemneho bunkru a jedineho vchodu do komplexu ktory nebol strazeny vacsim poctom ozbrojencov. Jeho mysel vysielala na vsetky strany volanie jeho temneho boha: "Podte deti. Podte k svojmu otcovi. Z prvotnej smrti vstane vzdy novy zivot. Z mrtvych tiel vyklicia rastliny a zivocichy o akych sa vam ani nesnivalo..." Tieto myslienky pomaly ale isto zvadzali ludi od klamstiev o Imperatorovi a ukazovali im krasu Nurgeho kvetov chaosu.
Postupne, cele mesto co mu lezalo pri nohach, ludia brali panvice, knihy, gumolin z podlah, noze... Vsetko co sa dalo pouzit ako zbrane alebo brnenia. Zvesovali dvere z pantov a skandovali k oblakom: "Nurge! Nurgle! Nurgle!..."
Markus si to razil po zmrznutom bojovom poli rovno k Ladinmu bezvladnemu telu. Pozrel na jej laserom spalenu pokozku. V temnote jeho prazdnych ocnych dolkov sa volaco zachvelo. Mohlo to byt, ze by otec Nurgle opustil svojho sampiona? To bola jeho velka hra tak dolezita, ze dovolil vyznavacom falosneho boha nabrat odvahu a nevypustil cez to to telo svoju zlobu a velkeho demona co by priniesol smrt, novy zivot a malych Nurglinov, ktory sa teraz liahli len z mrtvol na bojisku? Tito maly, ale za to usilovny demoni sa rutili ako vlna do mesta.
Jeden z nich sa obtieral Markusovi o nohu zakovanu v temnom brneni. Merkus ho iba myslienkou poslal zdierat dakych imperialov z koze a cez organicky pozostatok svojej helmy vdychol hnilobny zapach toho maleho "tvora", ak sa tomu dalo tak povedat.
Sustredil sa. V ladovej pustine a ruinach navokol sa vhlbil do tela co mu lezalo pri nohach a hladal. Hladal demona co veznil jej mladu dusu. Teda aspon dufal, ze ju vezni a dufal aj v to, ze dievca co si vybral nebolo skolene v exorcizme, lebo by mala sancu demona porazit a on by teraz hladal marne. Po chvili vsak jeho skrutena a necista dusa objavila demona. Pousmial sa a schmatol mrtvolu za vlasy a tiahol ju za sebou po snehu.
Mestske stity proti snehu boli davno prec. Na vykachlickovane namestie dopadal sneh. Jemne, ale vietor naznacoval, ze sa to o chvilu zmeni.
V strede namestia sa tycilo improvizovane javisko. Veterani tisich vojen privadzali a privezovali odporcov ich okupacie o javisko. Markusov plast a zastera z ludskej koze sa pohupoval vo vetre a v Ladinom tele sa obcas nieco pohlo ako ked hodite zviera do vreca a ono sa chce dostat von.
Zastupy na namesti si do koze a zbroji vyrezavali Nurgleho symboly. Tri kruhy v tejto interpretacii vyzerali ako tri diery v mase. Z dier nevytekala krv. Rany hnisali a hnis zlepoval zbroj s telami ludi. To to nebola len rebelia. To to bolo kacirstvo. Zrada najvysieho kalibru.
Markus vystupil na podium s Ladou v naruci. Dav ho v extaze povzbudzoval. Zdvihol ju za siju nad hlavu a do druhej ruky uchopil velky zakriveny noz s zivym okom Nurglehho, ktore vsetko pozorovalo. "Deti velkeho Nurgleho!", zacal svoj prejav. "To to mesto padlo v mene chaosu a ked dovrsssime nassse vytazssstvo, samotny Nurgle zasssiahne tak ako uz mnoho krat a vytvori v tejto ladovej pustine rajsku zahradu sssmrti!"
Zrazu sa Markus zarazil, ako keby dostal facku. v jeho hlave zaznel hlas: "Takze nas Markus si prisiel pre titanov... zaujimave...", monotonny mnohohlas ho mucil z vnutra a on musel viest svoje nove deti. "NURGLE!", zaktical cez pozostatok jeho masky a jej organicke casti sa rozochveli v ozvene. Dav zacal znovu skandovat meno temneho boha.
Napínavý príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kemuro
8. 6.júna 2008 16:55
Z mrtvych tiel vyklicia rastliny a zivocichy o akych sa vam ani NESNÍVALO..túto vetu si zapamätám navždy
2
uf no pockaj ako dopadnes hehhehee
klicit sice nic nebude ale ani o tomto sa sa ti nesnivalo
klicit sice nic nebude ale ani o tomto sa sa ti nesnivalo
Napíš svoj komentár