Týmto dvom som to priala veľmi nevesta v nádherných bielych šatoch so závojom ktorá sa niesla ako princezná k oltáru so svojím ockom a ženích ktorý stál a pozeral na krásu svoje nastávajúcej .Skoro každý človek si praje niečo tak krásne , priam ak z rozprávky . Ten pocit síce nepoznám , ale určite je na nezaplatenie .
Plno ľudí ktorý spievali skákali gratulovali a boli pozitívne naladení . Keď som stála na opätkoch a triaslo ma , s pocitom že zamrznem som nevedela na ktorého človeka sa skorej pozrieť. Kývali kričali a štuchali do mňa .Hľadala som niekoho s kým mám tam ísť , s kým tam vlastne budem , pri kom budem sedieť a s kým by som tam mala tráviť čas. Bolo to podobne ako pexeso . No miesto kartičiek to boli ľudia a vôbec sa k sebe tie kartičky ani hodiť k sebe nemuseli , len boli k sebe pridelení . To správne slovo je ,, družba „ . Mala som z toho divný pocit , lebo to bola pre mňa úplne nová vec . Na svadbe som buď bola malá družička s ružičkami alebo pohreb za pohrebom , kde je úplne jedno čo s kým a ako si tam .
O tej mojej kartičke som veľa nevedela , až mi nakoniec ukázali ktorý to je . Povedala som si Ej , však ja ho trošku poznám z rozprávania či z videnia . No nepripadalo mi ani trošku že hrám správne pexeso . No človeka podľa prvého pohľadu predsa nemôžem odsúdiť a ani len niečo o ňom povedať . Tak som sa pobrala do budovy , kde sme išli osláviť a popriať a zaželať len všetko dobre novomanželom . Hľadala som moje miesto na sedenie 90 stoličiek a ty hľadaj svoje meno na krásnych perníkových , srdiečkových menovkách .
Ľudia tam len behali a hľadali svoje meno , boli hladní . Netrvalo dlho a svoje srdiečko ,Dominika som si našla . okolo mňa samé srdiečka s chlapčenskými menami, nerobila som si z toho nič , však predsa chlapčenskú spoločnosť mám rada . Keď prišla tá moja kartička vedľa mňa mala som divný pocit . Hlavou mi behalo : ,,Mam sa pozdraviť ?Čo mam povedať ? Bude trápne ticho ? A len samé otázniky ...
Po chvíľky nejak nadviazal komunikáciu . Zdal sa mi dosť pozorný , ale šla z neho nervozita , . Po pár hodinách sme sa aj trošku začali viac rozprávať . Bola to viac povinnosť asi ako záujem , tak mi to z jeho strany pripadalo ako keby mal pod stolo m papier so spoločeským správaním . No nakoniec to bolo trošku inak keď prišla téma HUDBA . To mi uňho dalo veľké a dosť významné + . Konečne po pár hodinách sme našli to správne prečo kartičky zapadli . Snívanie o cestovaní a voľnom živote plnej zábavy . Potom sa ustáliť a ďalej to tu dožiť a to všetko s umením , hudba ...
Potom bola zábava , medzi ľuďmi , no niektorý ešte prežívali smúťok žial za svojou polovičkou, prišlo mi luto a tak som odišla von pozrieť sa na nebo , zvláštne oblaky a krásny mesiac . Myslela som dosť na tetu a starého otca , ktorý odišli pred pár mesiacmi preč od nás ,ale cítila som ich tam . Bolo to zvláštne ...
Moc ľudí netancovalo , možno každému prišlo smutno , no trebalo sa viac nad tým zamyslieť . Zomreli odišli , no sú hore a pozerajú na nás , oni nechcú aby sme za nimi smútili , ale aby sme na ních spomínali v dobrom . A predsa novomanželom trebalo atmosféru spestriť a tancovanie všade tade im len na nálade zlepšilo . Tancovalo sa skáakalo a robili psrostosti a predsa asi družba zabudol na poslednú a dosť dôležitu vec napísať na papier s pravidlami .“ SO svojou družičkou tancovať . „Pozvať ju tancovať . To ma dosť mrzelo , lebo som čakala že to spraví a nič stále nič . Tie pohľady a a na to hneď úsmev bolo fajn . A tie jeho stále a to isté čoje čoje , až som sa ho bála .
Nakoniec mi to nedalo a povedala som mu že doživotne mu budem vyčítať že so mnou netancoval . Jasné že som to myslela zo srandy , ale aj by ma to mrzelo . Keďže, ani jeden chlapec sa v dnešnej dobe nečiní ..Až ho to naštvalo a vyzval ma do tanca .
Bolo mi jasné že futbalista netancuje ako ,,ďábel“ ., ale mne to bolo úplne jedno , hlavne sa uvolniť a zabaviť . Zrazu to bola ako keby úplne iná kartička ., taká ktorá aj pasuje k mojej povahe . Bláznili sme sa tancovali a bolo to srandové , priam úžasné čo sa v nom našlo . Bol taký zlatý že sa odhodlal tancovať a zabávať až mi to prišlo strašne nenormálne zaujímavé ! Podľa mňa nikoho ešte nenapadlo na polku tancovať elektrobugy ! Ako mi postupal po nohách a všetci sa na nás smiali a kamerovali . A tak pomali a isto to tam utíchlo , skončila zábava a šlo sa spať ., zaprial dobrú noc . a a a tak sa zas zamiešalo pexeso ..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár