Vlastne nie len dnes, už celé týždeň sa uvedomujem pár vecí. Koľko toho dlhujem svojej mamine, vlastne všeobecne rodičom, ale hlavne jej.
Samozrejme nie vždy to bolo medzi nami ružové. Boli dni, ked som ju "nenávidela", nikdy ma "nechápala" a ja som nikdy nechápala, prečo ked mi nebolo práve do smiechu, nikdy neprišla za mnou a neobjala ma!
Niekedy som závidela iným dievčatám, aký dobrý vzťah majú k matkám. Hoci tá moja mi nikdy nejak neublížila, aj tak medzi nami nikdy nebolo takú obrovské puto. Neviem prečo. Možno sme obe nevedeli k sebe vyjadriť svoje city.
Ale aj tak jej ďakujem za všetko! Za to, že ma porodila, vychovala snažila sa zo mňa urobiť dobrého poctivého človeka.
Za to, čo všetko robí pre rodinu; chodí do práce, varí, perie, upratuje, stará sa o nás, chodí na nákupy, aby sme mali čo jesť a mnoho iný vecí.
Ide o to, že som pochopila, čo všetko čaká aj mňa, ked sa raz stanem matkou.
Ale hlavne!
Svoje deti budem vychovávať tak, aby sa z nich stali skvelí ľudia a aby vo mne nevideli len matku, ale takisto aj sestru, či najlepšiu priateľku. Chcem byť vzorná mamina!
Nie dnes, nie zajtra. Ale raz určite.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
niaktoalka
11. 11.novembra 2012 21:43
Presne tak to cítim aj ja
Napíš svoj komentár