10 rokov priateľstva… a akosi sa stále cez to neviem preniesť.. každý týžden minimálne 2x sa mi o tom sníva. Ako je všetko v poriadku a sme znova priatelia. Bol to betrayal? Alebo to už vidím inak?…

My sa nerozprávame ani v snoch. Bez ohľadu na to o čom je ten sen, nechce sa so mnou rozprávať.

@teal @1 ako ten smútok zmierňuješ? Darí sa mi žiť s heslom “let it happen”, ale v tomto nie. Dnes som jej poslala sms, ozvala som sa prvá, vravím si, že vyskúšam to… po 8 mesiacoch. Neodpísala mi

zmier sa s tým, mám už inú

@domek @2 ťažko. Asi sa snažím k veciam pristupovať logicky a hovorím si, že to sa proste v živote stáva. S odstupom času je omnoho jednoduchšie vyrovnať sa s vlastnou bolesťou než s vedomím, že rovnakú bolesť som spôsobil aj ja jej.

8 mesiacov ešte pre niekoho nemusí byť dostatočne dlho. To je stále ešte obdobie, kedy by som si povedal, že sú 2 možnosti prečo.

akoze chapem dobre, ze si prisla o kamosku?
no to sa mi stalo, tiez roky najkamky a potom sek z jej strany, nie sme v kontakte uz asi aj tri roky? nvm
ale nezozieram sa tym vobec. ak niekto odide z mojho zivota tak nech uz sa nevracia. na kamosov som bohuzial strasne tvrda, lebo pre mna priatelstvo vela znamena... a chybanie? neboj sa pridu dalsi, a lepsi ja napriklad nachadzam tie najlepsie priatelstva az po 30tke! napriklad keby dotycna kamoska neodisla z mojho zivota tak by som nikdy nemala take naplnene priatelstvo s jednym inym clovekom, ako mam teraz. uplne o niecom inom.
zivot je proste o tom, ze ludia prichadzaju a odchadzaju a bodka.