...tráva už nie je, ale urobím ti chlebík s lekvárom aj s mliečkom.
„Už sa to blíži. Dvadsiatehopiateho júna letím do USA! Životná cesta...skejt a nič mi netreba. Každý hovoril, že ma to prejde, ale nič. Chápeš, päť rokov, päť rokov a ja idem tam, ale s tebou, keď sa stretnem...na to sa najviac teším.“
„....už som sa bála, že sa neozveš...je to definitívny odchod? Navždy?“
„Ja neviem. S Tebou sa rozlúčiť prídem. Sľubujem. Neboj sa. Chcem ťa ešte vidieť. Škoda, že nám osud nedoprial viac osobného kontaktu.“
„Náš osud sa ešte neskončil.“
„Ty si človek, ktorý vo mne nechal nesplnené.... Náš vzťah mi pripadá ako s nejakého filmu...“
„Až tak zle sme na tom? (usmiala sa) ...stretneme sa... nejak to ovplyvníme... nejak to ovplyvní nás. Stretneme sa pred tým, než odídeš.“
„Nejak to ovplyvní nás. Ja tam prídem. Za tebou. Skôr než odídem.“
„Je to čierne na bielom.“
„Je to vyryté do mojej mysle. Musím ťa pred tým vidieť. Cítim to tak, že musím. Ja neviem prečo, ale tak to cítim! A teším sa na to viac ako na môj odchod do USA. Ja prídem. Neviem kedy, ale prídem a pôjdeme niekam preč. Do lesa!“
„Prečo do lesa? Chceš ma... mi ublížiť?“
Zasmial sa: „Nie nechcem ti ublížiť. Bojíš sa ma?“
„Nie, nebojím sa... nie viac ako seba.“
„To si mi zobrala z mysle. Nie viac ako seba... Venujem ti nezabudnuteľnú spomienku a ublížime si navzájom....“
„.Neviem, či chcem chápať....“
Odpovedal so smiechom: „Nechceš.“
*
„Som rád. Veľmi šťastný sa cítim. Ten pocit mám zakaždým, keď píšem s Tebou. My sa musíme ešte v živote vidieť. Nenechám ťa tu na pospas svetu! Nech sa stanú zlé veci mne, nie tebe. Rozumieš? Je to divné, ale tak to cítim.“
„To neovplyvníš. Všetko, čo sa nám stáva je iba ozvenou toho, kto sme. Neviem, či ma dokážeš „zachrániť pred svetom“.“
„Ale nájsť ťa nájdem. A pôjdeme preč.“
„Dobre.“
*
„Ty ma ničíš.“
„A ani sa nesnažím. Veľmi?“ odpovedala so smiechom.
„Dosť, dosť. Darí sa ti to.“ zasmial sa. „Čo sa to s nami stalo? Je to také zvláštne.“
„Ubíja ma to. Je to príšerne neuspokojúce.“
„Tiež to tak vnímam....“
*
„Bojím sa, že nestihnem prísť.“
„Celé sa to nezadržiteľne rúti...“
„Nevyzerá to najlepšie....boha, tak som chcel prísť, ale nedalo sa. O piatej ráno vstávam a idem. Odlietam. O jednej ráno v nedeľu vám všetkým napíšem. Už sa nikdy nevrátim, nič ma tu nedrží. Toto ma čakalo. SLOBODA. Strelí mi srdce od šťastia, keď vystúpim z lietadla. Chápeš? To sa nedá opísať.“
*
„Ešte som sa nikdy s nikým reálne nelúčil.“
„Všetko je raz po prvý raz. Ale MY sa nelúčime. Ahoj. A dávaj na seba pozor – v preklade: nepadaj na rail.“
„Presne, ale nie posledný raz. My sa musíme ešte v živote vidieť. Ahoj. Drž sa a opatruj sa.“
** „Jediné na čom naozaj záleží vo svete plnom klamstiev a poloprávd je SLOBODA. Je tak silná, že pri pomyslení na ňu pocítiš zimomriavky, žiaden pocit nadradenosti... len túžba po slobode obalí srdce ROVNOVÁHOU... !“ **
„Som hladný“
„Choď sa najesť.“
„Bojím sa, že odídeš.“
„Neboj sa.“
„Isto?“
„Isto.“
„Dobre. Idem.......tak a mám chlebík s lekvárom aj s mliečkom.“
„Dobrú chuť.“
„Ďakujem ...za všetko.“
„DETTO“
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.