Opäť mi niečo sadlo na nos, a to som myslela že už je ako tak dobre. Asi som príliš slabá na zvládanie zátaží. Určite si to neprečíta ten kto by mal, pretože ho to ani nezaujíma. Netýka sa to len jednej ale viacerých konkrétne dvoch osôb-dievčat a možno aj jeden chalan ale to je už iná káva.
Obe kamošky, teda aspoň som v tom žila a aj žijem. Teraz začínam pochybovať.
Neviem, či si všetko len sama namýšľam alebo len žmurím oči pred ešte krutejšou realitou.
1.Buď to, že im nechýbam vzniká len v mojej hlave a ja si to neviem ničím potvrdiť alebo sa to schyľuje ku katastrofe. Chcem počuť jednu jedinú vetu "Ako sa dnes máš? Čo ťa trápi? Vážne nič?" To jediné mi chýba k šťastiu!! To jediné mi lezie po rozume a núti ma rozmýšľať.
Čo tak si pokecať ako kedysi? Keď to nenavrhnem ja tak môžem len snívať alebo čakať na chvíľu kedy sa náhodou ocitneme v jednej miestnosti sami. Škoda. Teraz chápem prečo škodí "veľká sláva".
Nechcem všetko zahodiť za hlavu a pozerať sa ako mi unikajú zážitky a miznem samá JA. Trápi ma, že ti to nepoviem ale ja viem že ty to vidíš. Uberáš mi z dobrej nálady ale ty si to neuvedomuješ, tebe to tak asi vyhovuje, ty nevidíš čo vidím a cítim ja.
2. A čo tak úprimosť a viac prejavu záujmu. Ja ťe počúvam. Teším sa z tvojích radostí a podieľam sa na tvojich problémoch. Možno mi nevravíš všetko, veď to je jasné ale všetko čo mi povieš ozaj POČÚVAM! Počúvam aj keď ma to nebaví a snažím sa ti poskytnúť čo môžem. A tY? Ty ma vypočuješ, áno, ale nepočúvaš ma s radosťou. Aspoň ja mám taký pocit. Nechceš počuť čo mi ide lepšie, o čom uvažujem. Dávaš t pekne jasne najavo. Neviem prečo ale bojím sa že sa zopakuje leto z minulosti. Večné súperenie! Na čo to je dobré?
Začínam pochybovať a uvažovať či mám alebo som vôbec niekedy mala PRIATEĽOV. Priateľov, ktorí nie len v časy zlej nálady poukazujú že sú tu-to vám teda ide. Ale hlavne priateľov, ktorích budem zaujímať ako osoba ktorú zaujímajú oni.
Dobre. Začnem sa k vám správať tak ako chcem aby ste sa správali vy ku mne ale myslím, že toho robím už dosť. Tento týždeň to skúsim, ale nečakám dokonalý výsledok, pretože ja vás už akosi nezaujímam. Nie som pre vás dosť dobrá.
Cítim sa ako sopka ktorá každú chvíľu vykričí do sveta svoje vnútorne slzy a povie vám všetko to, čo mi sedí na žalúdku a bráni mi byť samou sebou.
Plačem a ani neviem či to má význam, či si to niekto prečíta, či nebudem opäť len ľahostajná. Ochutnávam slanú chuť boľavých sĺz a ver mi, nieje mi to jedno. Chcem zachrániť čo sa ešte zachrániť dá. Chcem prestať plakať, no nedá sa. Dlho som už neplakala. Konečne som ale prišla na to, že je to jediný spôsob úľavy. Ale teraz sa nemám komu zdôveriť. Kedysi ste to boli VY a zrazu bez výrazného zvratu mám pocit akoby ste to boli už len "VY". Budem plakať dovtedy kým sa všetko nenapraví a nezačne na mňe opäť niekomu záležať.
Sľubujem si od toho, že sa mi uľaví keď to vie aspoň niekto-birdz. Už teraz viem že si to nikto neprečíta pretože je to len môj výplod fantázie a pocitov ale som vďačná že to mám aspoň komu ukázať. Cítim sa mizerne!!!!
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
@m @trixx Najprv ti chcem podakovat ze si to vobec niekto precital
TAky problem mal uz asi kazdy len skoda ze sa to stale opakuje...
u mna ide tiez o viacerych skor by som povedala ze o vacsinu...teraz neviem..mam sa vnucovat ja? a klesnut takym sposobom alebo cakat kym im VOBEC NIEKEDY nieco dopne!?
TAky problem mal uz asi kazdy len skoda ze sa to stale opakuje...
u mna ide tiez o viacerych skor by som povedala ze o vacsinu...teraz neviem..mam sa vnucovat ja? a klesnut takym sposobom alebo cakat kym im VOBEC NIEKEDY nieco dopne!?
3
ja si myslím, že sa zbytočne trápiš. ešte stretneš plno ľudí a zistíš, že každý je tu vlastne sám za seba.
4
Aj ja som si to precital i ked to bolo dost narocne, to pozadie je fak rusive
A ano, vela ludi si toto prezije, a ani vo vyssom veku, ako clovek dospeje a starne sa take problemy nestratia ... zial, zivot a medziludske vztahy su uz raz take. Takze ti neviem ani nic poradit.
Ale ako clovek v podstate uplne neznamy, viem ti povedat aspon to, ze ta chapem a ze ma zmysel, i ked mozno len maly, aj to, ze si sa zverila sem a ze sa najde aspon malo ludi, ktori ta pochopia a to bremeno bude aspon o kusok mensie... no a drzim palce
A ano, vela ludi si toto prezije, a ani vo vyssom veku, ako clovek dospeje a starne sa take problemy nestratia ... zial, zivot a medziludske vztahy su uz raz take. Takze ti neviem ani nic poradit.
Ale ako clovek v podstate uplne neznamy, viem ti povedat aspon to, ze ta chapem a ze ma zmysel, i ked mozno len maly, aj to, ze si sa zverila sem a ze sa najde aspon malo ludi, ktori ta pochopia a to bremeno bude aspon o kusok mensie... no a drzim palce
6
@bontsk pozadie zmenim mne staci ze si to niekto precital a dakujem mne to velmi pomaha tak sa "vyliat" som taky ten vylievaci typ cloveka ktory musi mat vzdy vedro pri sebe kde to vsetko hodi
Napíš svoj komentár
Ano, mam asi presne taky isty problem, ako ty. Ti, ktori sa kedysi zaujimali, ze co so mnou je, do mna z vysoka seru a pytat sa to mozem akurat sam seba "M@trixX , ako sa mas?" a sam sebe si mozem odpovedat v podobe clankov na blog, ktore aj tak nikdy nezverejnim (pretoze su to veci, ktore chcem vypovedat, ale nechcem ich vnucovat hentym... Ved naco by som im nieco hovoril?)
Smutnejsie je, ze nejde o jedneho, dvoch, ale asi siestich ludi