Nebolo by nástroja,živla,dychu v ktorom by som nepočula tvoje kroky.. Niekedy len ticho medzi nami a inokedy dávaš vedieť o sebe väčšmi,ako srdce adrenalínom ovlažené.
Kvapky dažďa dopadajú na parapetu a ja sa chvejem,pri každom údere tej symfónie.
Lúče slnka prechádzajú pomedzi stromy a oni sa len divia,ako sa ti radujem.
Keď ponorím unavené nohy do studenej rieky,prúd vody tiež žblnkot a kamienky udierajú o činely.
A viem že aj slovo záľubiť ho vlastní.
Že aj ty ho rád budeš mať ak ma túžiš milovať ,ak len chceš.
Ako mňa vlastnú.
Ako jedinú.
Ako rytmus.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár